Sk 22, 30; 23, 6-11, Jn 17, 20-26
Sledujete nejaké svedectva?
Nemyslím hneď na náboženské. Kde tu s objaví svedectvo o prekonaní nejakej krízy – tie sú od športovcov, umelcov, ľudí ktorí prekonali chorobu...
Dennodenné nás zaplavujú reklamne svedectva na rôzne výrobky a produkty. Tým sa ťažko vieme ubrániť.
V dnešnom prvom čítaní je príklad zvláštneho svedectva. Pred Pavla sa v jeruzalemskom väzení postavil Pán a hovoril: „Buď pevný! Lebo ako si o mne svedčil v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme.“
Svedčiť vo väzení! To je nezvyklé. Pavol so Sílasom už o tom mali skúsenosti. Vo Filipách kde boli po bičovaní, vo väzení o pol noci spievali chválospevy a nakoniec pokrstili rodinu dozorcu. (Sk 16, 11-40)
Ako svedčil v rímskom väzení nie je popísané, ale určite bolo požehnané, keď ho tam poslal Pán. Ak nie v inom tak vo svedectve pre nás, že je potrebné všade svedčiť! Ako dnešný oslávenec.
A ako svedčí Pán Ježiš. Aj dnešné evanjelium nám to pripomína: Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorením sveta. Apoštoli, a nakoniec aj my, sme videli najskôr Ježišov kríž a až potom jeho oslávenie.
Aj my budeme svedčiť – ako apoštoli, ak poznáme Ježiša v utrpení a aj v oslávení. Preto sa Ježiš takto modlí: Spravodlivý Otče, svet ťa nepozná, ale ja ťa poznám. I oni spoznali, že si ma ty poslal. Ohlásil som im tvoje meno a ešte ohlásim, aby láska, ktorou ma miluješ, bola v nich a aby som v nich bol ja.“
Turzovka – Dom sv. Jozefa, 16.5.2024
Úvahy nad dnešnými čítaniami: