Sir 3, 19 - 21. 30 – 31, Hebr 12, 18 - 19. 22 - 24a, Lk 14, 1. 7 - 14
Morálka posledného miesta
Čo nám to vlastne dnes dáva náš Pán za poučenie? „Morálku posledného miesta”, ako to ktosi nazval? Samozrejme platí to v tom prípade, ak berieme toto podobenstvo ako prínos k spoločenskému správaniu.
Česi hovorievali: „Sedávaj panenka v kúte, buď dobrá a nájdu ťa!“ To je cieľom dnešného evanjelia?
Chce nám dnes znechutiť sebectvo, bezohľadnú ctižiadosť?
Chce nás dnes učiť skromnosti?
Čo z toho má Pán v skutočnosti na mysli?
Podáva nám Ježiš týmto podobenstvom svoju náuku o nerovnosti ľudí v jeho kráľovstve, keď niekoho posúva dopredu?
Pouvažujme nad tým!
Od tej doby, čo si revolúcie na začiatku novoveku dali do znaku heslo rovnosti a bratstve všetkých ľudí, každý človek, i každý z nás s tým nejako počíta: všetci ľudia sú si rovní.
Lenže naša každodenná skúsenosť ukazuje, že v skutočnosti žiadna rovnosť medzi ľuďmi nie je.
Už nik nerozdeľuje šľachtické tituly, ale prezidenti udeľujú naďalej rády, na kdejakej hitparáde sa udeľujú zlaté medaile, ľudia sa dostávajú do siene slávy. Za zvukov fanfár sú naďalej vavrínovými vencami korunovaní králi a kráľovné a tiež kráľovné krásy a králi popmusic...
Naďalej zostávajú hodnostné a kvalitatívne rozdiely v ľudskom živote – aj keď sú formálne demokratickejšie seberovnejšie.
Rovnako tak existujú hodnostné rozdiely a triedy u Boha, - to nám dnes pripomína Pán Ježiš. A kto je u Boha najprednejší? Človek ktorému povie: „Priateľu, postúp vyššie ”, ako pozýva pán hostiny v podobenstve.
Zaslúžilého hosťa s titulmi prijímame so zdvorilostí, priateľa prijímame sa srdečnou radosťou.
Zamyslime sa: Koho ty považujeme za svojho priateľa? Iste toho, kto nás má rád, o kom s istotou vieme, že sa na neho môžeme kedykoľvek spoľahnúť, že bude vždy pri nás. Boh má tiež takú mierku.
To je radostné jadro dnešného slova Božieho: I ja sa môžem považovať za priateľa Božieho, keď mám k nemu taký vzťah, takú priateľskú dôveru.
A to je odpoveď na otázky položené v úvode, čo nám chce podobenstvo povedať.
Dnešné Božie slovo nie je teda len nejakou etikou slušného spoločenského správania u stola, ide tu o poriadok Božom kráľovstve. Tam budú Boží priatelia.
Máme sa stávať lepšími, intímnejšími Božími priateľmi, to je naša úloha, naša starosť. Nielen starosť o sebe - i o tých druhých, o našu rodinu, farskú rodinu, tých čo potrebujú pomoc...
Začína školský rok, uvedomujeme potrebu venovať sa deťom. Máme na srdci starosť ako pomôcť, aby naše deti mali príležitosť zoznámiť sa s Pánom Ježišom. Umožniť im, spriateliť sa s Ježišom.
Pápež lev povedal: Deti nepotrebujú dokonalých rodičov, potrebujú mať rodičov. Pýtal som sa deti na to kde boli cez prázdniny. Mnohé vôbec neboli pri mori, ale tešili sa. Boli s nimi rodičia, prípadne starí rodičia.
Niektorí rodičia mali na pamäti Ježišove slová: „Nechajte maličkých prísť ku mne a nebráňte im, lebo takých je nebeské kráľovstvo.” Chodili s nimi do kostola aj cez prázdniny a aj na dovolenke.
Ku koncu prišli na do tenisovej školy aj niektorí otcovia. Tešilo má, že sa nevenovali len svojim deťom, ale aj iným a tak mi pomohli zvládnuť množstvo detí. Ku koncu sa osmelili aj niektoré mamičky. Zaujímavé, tie sa venujú viac svojim. Na poslednom stretnutí keď som im prial úspešný školský bol som prekvapený ich vďačnosťou.
Zdá sa, že detí vedia opustiť mobily a sú vďačné, ak sa im niekto venuje.
Bratia, čo urobíme - čo môže každý z nás urobiť, aby sa maličkým (a nielen im), ktorí žijú v našej blízkosti umožnilo nadviazať priateľstvo, ktoré je pre život ľudský i večný najdôležitejšie - priateľstvo s Bohom? Musíme ho však prežívať najskôr my.
Teraz však poďme predložiť túto úlohu Pánu Ježišovi.
Turzovka, 31.8.2025
Pozrite tiež: