Sk 10,25-26.34-35.44-48, 1 Jn 4,7-10, Jn 15,9-17
Pýtal som sa pána biskupa J. Feranca (1910-3. mája 2003), ktorý mal v tom čase 90 rokov, čo ho drží v takej dobrej kondícii.
On: "Záujem Boha o človeka." Vyjadril tým to, že sa teší Božej láske, teší sa sa zo života a preto mal aj rád ľudí.
Presne o tom hovoria dnešné čítania:
- čítanie:
Peter prijíma do Cirkvi prvého pohana, lebo Boh miluje všetkých ľudí, nielen vyvolený národ!
Medzispev: „Pred očami pohanov vyjavil Pán svoju spásu“ Spása – Láska Božia je aj pre pohanov!
- čítanie:
„A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život.“
„Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy.“
Evanjelium:
„Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske!“
Dnešné druhé čítanie a evanjelium sú klenoty. Mali by sme ich vedieť naspamäť.
Aká je tá Božia láska?
Platón (427 - 347 p. K.) vo svojom diele Sympózium využíva mýty, aby toto slovo vysvetlil: Matkou lásky je Zem – bieda, otcom Nebo. Dieťa je Eros. Láska túži po niekom a niečom vyššom dokonalejšom. (Nech mi odpusti, že som to veľmi zjednodušil!)
Platón preto tvrdí, že Boh nemôže milovať človeka, lebo človek mu nemôže nič dať. Platón žil pred výše 300 rokov pred Kristom a nepoznal Krista.
Preto keď prišiel na svet Kristus, muselo vzniknúť nové slovo, aby pomenovalo túto lásku. Agapé – láska dávajúca sa.
Je to tak, Boh sa nám dáva.
V SR bola relácia o netradičných svadbách. E-mail, ktorý moderátor ťažko čítal: „Moja láska mi zomierala v nemocnici na rakovinu. Presvedčil som ju, že ak sa zoberieme, bude žiť. Večer o 8:00 sme sa zosobášili na nemocničnom lôžku. Sestra a lekár boli svedkami. Držal som ju za ruku celú noc a zvlažoval jej popukané pery. Nad ránom o 3. h. som zbadal, že to zabralo. Manželke sa polepšilo, aby potom umrela.“
Láska. Ak niekto zažije takúto lásku tak sa narodí z Boha
Indický (bengálsky) básnik R. Tagore (Rabíndranáth Thákur, + 7 August 1941) v jednej svojej poviedke opisuje stretnutie žobráka s kráľom. Chudobný a vyhladovaný žobrák išiel po ceste. Oproti nemu prichádzal kráľ na zlatom koči.
„Teraz slnko zasvietilo aj na mňa”, pomyslel si žobrák. „Keď kráľ uvidí, aký som chudobný, určite ma obdarí zlatkou. Nebudem už musieť žobrať.” A tak stál pri ceste a čakal na kráľovskú almužnu. Kráľ naozaj zastal pri žobrákovi, dokonca zostúpil z koča. Nič mu ale nedal, len sa opýtal: „!Čo mi môžeš dať ?” Prekvapený žobrák vložil ruku do svojej žobráckej tašky a podal kráľovi kúsok chleba. Nič nedostal. Smutný išiel ďalej. Aké bolo jeho prekvapenie, keď badal, že taška mu oťažieva. Otvoril tašku a našiel v nej hrudu zlata.
Čo môžeme dať Bohu? Nechce, aby sme boli v pozícii žobráka. Môžeme mu aj my niečo dať. Slovami: Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás, dáva možnosť splácať mu jeho lásku. Preto opakuje - Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom.“
Boh nám dáva – no, všetko. Skúsme mu aj my niečo dať.
Turzovka – vigília, 4.5.2024
Pozrite tiež:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/329-6-velkonocna-nedela-2
Pre deti: