Sk 10,25-26.34-35.44-48, 1 Jn 4,7-10, Jn 15,9-17
V ostatnom čase sú dosť v móde seriály, čo je podľa odborníkov prekvapujúce, lebo v dnešnej uponáhľanej dobe by sa dalo čakať niečo iné.
Možno je to pre naladenie sa na určitých hrdinov, očakávanie deja ďalšieho príbehu. Občas sa stáva aj pri bohoslužbe slova, že evanjelium pokračuje tam, kde prestalo minulú nedeľu. Tak je to aj dnes. Pred týždňom sme čítali dôležité Ježišovo podobenstvo O viniči a ratolestiach. Teraz jeho pokračovanie. Pokračovanie sa nazýva: Príkaz lásky.
„Toto je moje prikázanie, aby ste sa navzájom milovali, ako som ja miloval vás“, pokračoval Ježiš v reči pri Poslednej večeri.
Ježišova reč o láske nie je takou rečou o láske, ako zvykneme hovoriť my ľudia. My sme si vypočuli „teológiu lásky“, ktorá má svoje etapy. Prvou je láska, ktorou Otec miluje Syna. Druhou je láska Ježiša k učeníkom. Treťou je najväčší prejav Ježišovej lásky – položenie života. Štvrtou je vytrvanie v láske k Ježišovi. Piatou je vzájomná láska medzi učeníkmi. Šiestou je zachovávanie Božích prikázaní. Siedmou je prinášanie ovocia dobrých skutkov. Osmou je život v pravej radosti. A deviatou je vyznačenie tých, ktorí žijú v láske, ako Ježišových priateľov. Všetky etapy lásky sa môžu zvládnuť len vtedy, keď apoštoli zostanú živými ratolesťami na viniči, ktorým je Ježiš. A keďže tieto slová o „teológii lásky“ zazneli pri Poslednej večeri, nazývajú sa často aj Ježišovým testamentom.
A on ho povedal nielen apoštolom, ale hovorí ho aj nám, ako pokrsteným a pobirmovaným bratom sa sestrám, ako svojim priateľom. Ježišov testament sa nášho života dotýka v rovine duchovnej a v rovine praktickej. V rovine duchovnej máme prežívať, že aj nás Ježiš spolu so svojim Otcom miluje. Jeho láska má veľa podôb. Zomrel za každého z nás. Vo sviatostiach sa spája s našou dušou, aby v nej udržoval Boží život a lásku. Odpúšťa nám, ak naše hriechy škodia Božiemu životu a láske v nás. Pomáha nám, aby sme zvládli všetky ťažkosti nášho života. Dáva nám silu niesť „bremená“ našich bratov a sestier. Vypočúva naše prosby a modlitby.
Od nás žiada, aby sa to všetko prejavilo v našom praktickom každodennom živote. Ten prejav spočíva v láske k ľuďom, ktorá môže mať tak isto veľa podôb. Láskou k nim im dávame pociťovať, čo pre nás znamená Ježišova láska. Dokážeme ich prijímať takých, akí sú, lebo aj nás takých Ježiš miluje. Vieme im odpustiť, lebo Ježišov priateľ nemôže žiť v hneve. Dokážeme im materiálne pomôcť, lebo nemôžeme byť šťastní, ak niekto vedľa nás materiálne trpí. Dávame im účasť na našich daroch, ktoré nám dal Boh. Pomáhame im niesť ich každodenné kríže. Modlime sa za nich.
Opravdivá láska sa usiluje dobro ktoré má, dávať ďalej. To robí Boh – delí sa so svojim mi stvoreniami. To robil Ježiš a to robí aj kresťan.
Uvažovali sme o príkaze lásky. Žime v ďalších dňoch tak, aby sa naše uvažovanie pretavilo v konkrétne činy. Zvládnime všetky etapy „teológie lásky“ tak, aby sme v cieli mohli pomôcť konkrétnemu človeku.
Turzovka, Turkov, 9.5.2021