Uvedenie do bohoslužby:
Ústrednou myšlienkou dnešného Božieho slova je láska. Je to slovo často používané, až zneužívané. Koľko ľudí hovorí o láske a myslia pritom len na seba.
Aj my zvážme, aká je naša láska a spoločne prosme o vzácny plod lásky - o odpustenie.
Uvedenie do čítaní:
1. Sk 10,25-26.34-35.44-48
Pri počúvaní prvého čítanie môžeme dnes vytušiť, aká neľahká, aká cudzia musela byť pre židov predstava, že Ježíš prišiel ku všetkým ľuďom, nie len k nim - vyvoleným, že Božia láska zahrňuje všetkých ľudí sveta.
2. 1 Jn 4,7-10
Pri počúvaní druhému čítania vám možno napadne mrzutá myšlienka: Nie je to opakovanie toho istého stále dokola? Majte sa radi! Milujte sa vospolok! – Nie je to stále o tom istom? - Je! - Ale len to jedno je dôležité, - aby ľudia žili ako ľudia. A preto počúvajme veľmi pozorne.
3. Jn 15,9-17
Vrcholom dnešného školenia o láske je čítanie evanjelia. Tento text patrí ku klenotom Písma, k veršom, ktoré by každý kresťan mal vedieť naspamäť.
JE MOŽNÉ PRIKAZOVAŤ LÁSKU?
Dnešný človek neznáša príkazy, nariadenia. Dokonca má tendenciu robiť veci naopak. Pochopili to politici, mediálni pracovníci a najmä tvorcovia reklamy. V ich spotoch nie je ani náznak imperatívu. A predsa zmanipulujú množstvo, najmä menej mysliacich ľudí. Ukážu napríklad na to, aké výhody má nimi prezentovaný prací prášok, zubná pasta od bežného pracieho prášku, či zubnej pasty. Alebo jednoducho poukážu, že tá celebrita, alebo nejaký iný idol používa takýto sprej, alebo holiaci strojček, voňavku.
Ak sledujete Pána Ježiša v evanjeliách nie je reklamný agend. On otvorene hovorí o utrpení, o kríži. On dokonca prikazuje lásku. Dnes sme počuli: „To je moje prikázanie, aby ste sa navzájom milovali.“
Pán Ježíš nám tu prikazuje milovať. Ale môže sa láska prikázať? Či neplatí, že srdcu sa nedá rozkázať? Ak je nám niekto na prvý pohlaď sympatický alebo protivný, to je vec citu, nie vôle. O čo teda ide Pánu Ježišovi?
Aby sme to pochopili, uvážme, čo robí láska s človekom. Poznáme to, mení všetko - jeho konanie, myslenie; vo všetkom vyhľadáva dobro toho, koho si zamiloval. Tak rodiča hľadajú dobro dieťaťa, snúbenec snúbenice, manžel manželky...
A toto, vyhľadávať dobro druhých, tento spôsob konania milujúceho človeka, to sa naučiť dá, to sa dá natrénovať.
To sa dá nacvičiť trvalou vynikajúcou vlastnosťou: LÁSKAVOSŤOU.
A to chce Pán Ježíš dnes od nás: Aby sme boli láskavými ľuďmi.
Láskavosť človeka sa prejavuje v bezpočetných podobách, popísať sa nedá, ale všetci hneď viete, o čo ide, čo sa tým mieni, keď sa o niekom povie, že je to láskavý človek.
A ešte ťažšie by sa dalo popísať, čo prežíva láskavý človek keď má rád. Prežívať lásku ako človek láskavý, to je zážitok neopísateľný. Patrí k najhlbším a najkrásnejším zážitkom človeka vôbec. Prečo? Pretože je to stretnutie sa zdrojom lásky, s Bohom.
Ľudia lásku radi rozdeľujú do rôznych kategórií, hovoria o láske nižšej a vyššej. Ale dva druhy lásky na svete nie sú. Je len jedna, tá Božia. Buď niečo láska je, a potom je to tá Božia, alebo to láska nie je. Preto dnes mohol povedať svätý Ján: „Kto nemiluje, ten nepozná Boha“ - tj. stojí mimo realitu ľudského života.
Božia láska, to nie je náplasť tam, kde chýba ľudská láska. Božia láska, to je sám život, žitý po ľudsky.
Len láskavý človek žije ako človek. Kto nie je láskavý, ten nevie to hlavné o sebe a o Bohu.
V histórii vraj najlepšie sprítomnil láskavé srdce Pána Ježiša sv. František Saleský (1567 - 1622). Za svojho života, prijal vďaka svojej láskavosti do Cirkvi okolo 70 000 väčšinou kalvínov. Robili na neho atentáty, postrelili ho, on ich však mal rád. Povedal: Vylúpiš mi jedno oko, mám ešte druhé, aby som sa na teba s láskou pozeral.
Nečudo, že Don Bosco, južanský búrlivák, ho obdivoval a svoju rehoľu nazval po ňom – Saleziáni.
Takto teda môže byť láska prikázaním. Je to príkaz: prežiť svoj život po ľudsky, naučiť sa žít ako láskavý človek. A to dá prácu. Ale stojí to za to.
Poďme sa ochotne prihlásiť medzi učeníkov láskavosti.
Turzovka, vigília 9.5.2015