Sk 19, 1-8, Jn 16, 29-33
Kto z nás by nepočúval posledné slova otca, matky a nepamätal by si ich?
Pri Poslednej večeri si apoštoli uvedomujú, že Ježiš sa s nimi lúči. Snažia sa preto vnímať každé Pánovo slovo a hoci sa veľmi snažia pochopiť jeho význam, veľa z toho nerozumejú. Toto čiastočne porozumenie možno slovami: „Teraz už hovoríš otvorene a nehovoríš v obrazoch.“ (v. 29).
Jasné slová, ktoré počujú, im umožňujú dôverovať a veriť, že Ježiš pochádza od Boha. Pán ich však chce odviesť od povrchného chápania viery a pripomína im, že ešte neprekonali všetky pokušenia: Teraz veríte? Hľa, prichádza hodina, ba už prišla, keď sa rozpŕchnete, každý svojou stranou, a mňa necháte samého. Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou.
A pripomína, že vo svete budú mať boje a utrpenia (porov. v. 33). Toto som vám povedal, aby ste vo mne mali pokoj. Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!“
Ježišove slová poukazujú na pravdu, ktorú zažívame takmer každý deň. Aby sme si zachovali čistú a silnú vieru, je potrebné bojovať proti našim zlým sklonom, proti okolnostiam, ktoré nám niekedy ponúkajú iné hodnoty ako tie čo nám ponúka Boh, proti pokušeniam.
Dnešné evanjelium nám však spolu s problémom podáva aj riešenie: Ježiš nám pripomína, že v tomto boji je dôležité vedieť, že nás skutočne sprevádza náš Otec Boh. Často nie je najťažšie ani tak to, čo musíme vytrpieť, ale skutočnosť, že to musíme urobiť sami a len vlastnými silami.
Božia prítomnosť v našom srdci vždy nezmení samotné ťažkosti, ale náš postoj k nim. Pán chce byť prítomný v našom živote, aby nám dal pokoj, ktorý vie dať len Boh. Preto nám vo chvíľach, keď najsilnejšie pociťujeme ťarchu pokušenia, môžu byť užitočné slová samotného Ježiša: „Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou. (v. 32).
Turzovka, 18.5.2026
Pozrite tiež:
Dnes je sv. Jána I. Pozrite si o ňom na: