Sk 19, 1-8, Jn 16, 29-33
Pristavme sa pri irónii.
Tá môže byť niekedy tvrda a vlastne výsmechom. Irónia však môže byť jemná, skrytá. Takú použil Pán Ježiš, aby poukázal na rozdiel medzi tým, čo je povedané a tým, čo sa myslí. Apoštoli povedali Ježišovi: Preto veríme, že si vyšiel od Boha. Apoštoli si už mysleli, že všetko vedia, že na 100 % veria. Ježiš s jemnou iróniou odpovedá: Teraz veríte? Hľa, prichádza hodina, ba už prišla, keď sa rozpŕchnete, každý svojou stranou, a mňa necháte samého.
Ježiš touto iróniou dáva zrkadlo apoštolom, ale i nám.
Apoštoli sa rozutekali, jeden zradil, ďalší zaprel...
Ak ich aj nás Ježiš „ironizuje“, tak pre ich a naše dobro. Ježiš nerieši seba. Ježiš vie aká je jeho cesta, aké poslanie. Dôveruje riadenie Otca. Preto vyhlasuje: Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou.
Je Boh aj našim Otcom? Je. Tomuto treba uveriť a dôverovať mu. Viera, to nie sú vedomosti, informácie. Viera je vzťah s Ježišom a budovanie spoločenstva veriacich. Nevera, to znamená nechať Ježiša samotného a ísť svojou cestou.
Viera nie je intelektuálne poznanie, ale vnútorné, na rovine ducha a srdca, ktoré dáva Duch Svätý.
Turzovka, 2.6.2025
Pozrite tiež: