Dt 30, 15-20, Lk 9, 22-25
Evanjelisti – novinári vtedajších časov, napísali o Ježišovi: Kade chodil, všade dobre robil.
Niečo som si vypísal:
A Ježiš chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľudom. {Mt 4:23}
Keď sa zvečerilo, priniesli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi a on slovom vyháňal duchov a uzdravoval všetkých chorých, {Mt 8:16}
A Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu. {Mt 9:35}
Išli za ním veľké zástupy a on ich tam uzdravoval. {Mt 19:2}
Rovnako to popisuje i Lukáš:
Po západe slnka všetci, čo mali chorých na rozličné neduhy, privádzali ich k nemu. On na každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich. {Lk 4:40}
A každý zo zástupu sa usiloval dotknúť sa ho, lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých. {Lk 6:19}
Keď to zástupy zvedeli, išli za ním. On ich prijal, hovoril im o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, čo to potrebovali. {Lk 9:11}
Spomína to aj Peter vo svojej kázni po Ježišovom odchode do neba:
Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom Svätým a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh. {Sk 10:38}
Ježiš sa s láskou a súcitom obracal na každého. Robil zázraky. Hovoril tak, ako ešte nikto predtým. Tak veľmi sa staral o všetkých, že ani nevedel, kam si v noci zloží hlavu. Odpúšťal hriechy. Vyháňal démonov. Ježiš vošiel do každého domu a nechal sa pozvať na obed dokonca aj s mýtnikmi. Hlboko a dôverne sa rozprával aj s farizejmi, ktorí boli ochotní na dialóg. A keď bolo treba, nakŕmil zástupy ľudí. Jeho osobnosť musela byť (a stále je) veľmi príťažlivá. Okrem Ježiš toho chcel každého nazývať svojím priateľom a so všetkými bol priateľský; s Galilejčanmi, Židmi z Judey, so Samaritánmi aj s cudzincami....
Napriek svojej priateľskosti bol Pán niektorými odmietaný... Starší, veľkňazi a niektorí zákonníci mali na svedomí Ježišovu smrť, ako to on sám predpovedal. Akoby zostali slepí voči Pánovej dobrote.
Aj dnes si kladieme tú istú otázku, ktorú si vtedy mohli položiť jeho učeníci; ako je možné, že keď je Ježiš taký dobrý, taký láskavý, sa nájdu takí, ktorí ho chcú zabiť?
Odpoveď sa určite skladá z celého radu dôvodov, ktoré pozná len Boh. Ale možno dostatočným dôvodom je to, že Majster urobil ešte jednu vec, veľmi dobrú, ale takú, ktorá nie vždy získava priateľov: Ježiš vždy hovoril pravdu. Veru, pravda je veľmi dobrá, ale ako je známe, pravda nie je vždy príjemná. Ježiš, ktorý bol vždy verný Otcovmu poslaniu, nikdy nemlčal. A práve táto vernosť pravde ho priviedla na kríž.
Pre kresťana v tomto storočí, možno viac ako kedykoľvek predtým, je ťažké vziať na seba kríž. Znamená to každý deň opakovať a žiť tie isté Kristove pravdy s tými istými Kristovými slovami. Bez strachu o život. Bez strachu zo smrti. A je to možné, s milosťou. S Máriinou pomocou.
Turzovka, 19.2.2026
Pozrite tiež: