1 Jn 4, 19 – 5, 4, Lk 4, 14-22a
V starovekom Izraeli (a tak je to doteraz u mnohých národoch) bola rodina základom spolužitia.
Bola to záruka držby pôdy, hlavný prameň tradície a ochrana jej členov, často možnosť prežitia. Obrana rodiny, komunity, bola zároveň obranou zmluvy s Bohom.
V Galilei v čase Ježišovho účinkovania existovali dva hlavné spoločenské prúdy: Bola to politika Herodesa Antipasa (4 až 39 po K.) a učenie predstaviteľov oficiálneho náboženstva. Politika Herodesa Antipasa podporovaná Rímskou ríšou bola v opozícii s náboženstvom. Preto sa proti Herodesovi postavil aj Ján Krstiteľ. Možno aj pre toto napätie mnoho ľudí bolo bez domova, vylúčených a bez práce (Lk 14:21; Mt 20: 3, 5-6).
Oficiálne náboženstvo udržiavané vtedajšími náboženskými autoritami namiesto toho, aby sa snažilo prijať oddelených, ešte viac posilnilo rozdiely. Ich rôzne predpisy Ich rôzne príkazy a zákazy tvorilo elitu „zbožných“ a spôsobovalo rozdelenie. Mnoho žien, detí, Samaritánov, cudzincov, malomocných, posadnutých, mýtnikov, chorých, zmrzačených, postihnutých sa dostalo mimo hlavného prúdu spoločnosti. Politická a hospodárska situácia, ako aj náboženská ideológia rozdeľovala.
Ježišov program, založený na proroctve Izaiáša, ponúkol východisko. Preto jeho príhovor v Nazaretskej synagóge mal úspech a všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst. Kým to niekto nerozbúril vyhlásením: Či to nie je syn tesárov...? Aj v synagóge sa prejavilo spomínané rozdelenie spoločnosti.
Pozrite tiež:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2431-10-januar
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/4703-10-januar-25