1 Jn 4, 19 – 5, 4, Lk 4, 14-22a
Zo Skutkov apoštolov vieme, že keď do synagógy prišiel hosť, ponúkli mu prečítať niečo z Písma a povedať slovo na povzbudenie.
Túto príležitosť dostal aj Pán Ježiš. Vyberá si text od Izaiáša, ktorý hovorí o chudobných, väzňoch, nevidiacich a utláčaných. Text odráža situáciu Galilejského ľudu v tom čase.
Ježiš sa postavil na obranu svojho ľudu a slovami Izaiáša definuje svoje poslanie, aby hlásal evanjelium chudobným. Bol poslaný oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok. Veľmi aktuálna téma v tomto jubilejnom roku.
Ježiš vyhlasuje jubilejný rok, aby obnovil spoločenstvo starozákonného ľudu takým spôsobom, aby ich život mohol byť životom viery v Boha. A ďalej, keďže Boh je Otec všetkých, mali by byť všetci jeden pre druhého bratmi a sestrami.
Po dokončení čítania Ježiš aktualizoval text, ktorý sa týka života ľudí, a povedal: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ Jeho spôsob, ako spojiť Božie slovo so životom ľudí vyvolalo dvojitú reakciu. Niektorí boli pobúrení a nechceli s ním mať nič spoločné. Povedali: „Nie je to Jozefov syn?“ (Lk 4,22). Prečo boli pohoršení? Bolo to preto, lebo Ježiš hovorí, že prijíma chudobných, slepých, utláčaných? A tak, keď predstavil svoj projekt na prijatie vylúčených, bol sám vylúčený!
Osobné otázky:
- Ježiš spojil vieru v Boha so sociálnou situáciou svojho ľudu. Nemáme aj my tak žiť svoju vieru v Boha?
- Tam kde žijem sú nejakí slepí, väzni alebo utláčaní (hoc aj v duchovnom zmysle)?Ako sa k nim správam?
- Aký postoj mám k prisťahovalcom a cudzincom? Používam tiež „zákon“ na segregáciu ľudí?
Pozrite tiež:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2431-10-januar