1 Jn 4, 19 – 5, 4, Lk 4, 14-22a
Prežívali sme advent, a už máme pomaly koniec Vianoc.
To nespomínam, preto aby sme si povzdychli ako rýchlo to beží, ale aby sme sa si sprítomnili očakávanie počas adventu. To naše očakávanie počas adventu je však viac-menej symbolické.
Ťažko je nám preto vžiť sa do očakávania starozákonného ľudu. A možno ešte ťažšie do situácie, ktorú prežili Nazaretčania keď počuli: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ To dnes bolo pre nich fascinujúce! Koľko generácii na to čakalo, koľko ich umieralo v nádeji, že ich potomstvo sa dožije toho „dnes“.
Preto nás neprekvapuje, že všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst. Lenže ako čítame ďalej, mnohí z nich, vlastne väčšina, tento okamih „dnes“ prepásla. Trestuhodne ho premrhali. Niekto vykríkol proti Ježišovi a dav sa postavil proti Ježišovi.
Na slávnosť Zjavenia Pána som hovoril, že žiaden sviatok v Cirkvi nie je iba memoriál, spomienka. A tak by sme mali aj Vianoce prežívať ako „dnes“, aj toto povianočné obdobie.
Vianoce by sme mali mať stále. A tak sa začína pieseň od skupiny Lojzo: „Každý deň budú vraj Vianoce, ticho šepkajú ľudia po vonku. Už sa nám pozlátko ligoce. Čo však ukrýva? Iba kamienok či sladkú salónku?“ Je pekné a zaujímavé, že ľudia si sami pomaličky uvedomujú, že nám nestačí pozlátko a pýtame sa, čo ukrýva. Iba kamienok, na ktorom si vylámeme zuby a po vianočných sviatkoch sme smutnejší, ako sme boli predtým?
Jeden súčasný herec a moderátor sa vyjadril, že on vlastne nevie, čo s Vianocami, a tak ich vlastne po Štedrej večeri celé prespí a nikto ho nesmie zobudiť. Je to fantázia, ako sa sviatky, ktoré boli kedysi plné komunikácie, návštev, radosti, sviatky stretnutí a objatí, zmenia postupne na sviatky, ktoré prespíme, prejeme pretože zrazu nevieme, čo s toľkým voľnom. Už sa nám pozlátko ligoce, čo však ukrýva? Stále viac kamienkov a stále menej sladkých salóniek.
Boh nám nedal na Vianoce veľa pozlátka. Vlastne žiadne. Odmietanie, maštaľ, prenasledovanie Herodesom, emigráciu... Ale dal nám sladkosť svojej lásky. My sme si spravili pozlátka, a už nevieme, čo ukrývajú. No sladkosť jeho lásky na nás čaká. Preto Vianoce môžu byť skutočne každý deň.