Iz 2, 1-5, Iz 4, 2-6, Mt 8, 5-11
Veľké prekvapenia nám prináša dnešné evanjelium.
Napriek tomu, že stotník má v spoločnosti vyššie postavenie a väčšiu moc, preukazuje sluhovi veľkú úctu a vďačnosť za jeho roky služby. Stotník z Kafarnaumu nezabúda na svojho sluhu ležiaceho v posteli, pretože si ho váži.
Ďalšie prekvapenie je aj v stotníkovom postoji. Pohnutý láskou sa obracia k Ježišovi a v prítomnosti Spasiteľa vydáva mimoriadne vyznanie pokory. Volá: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. Toto vyznanie je založené na nádeji; pramení z dôvery v Ježiša a tiež z osobného pocitu nehodnosti, ktorý mu umožňuje rozpoznať svoju nehodnosť.
Tieto slová Cirkev prijíma a opakuje jeho slová vo svätej omši, pred prijímaním. Katechizmus Katolíckej cirkvi v č. textu 1386 Píše:
„Pred nesmiernou veľkosťou tejto sviatosti môže veriaci iba pokorne a s vrúcnou vierou opakovať stotníkove slová: „Domine, non sum dignus, ut intres sub tectum meum, sed tantum dic verbo et sanabitur anima mea – Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a duša mi ozdravie.“ V božskej liturgii svätého Jána Zlatoústeho sa veriaci modlia v tom istom duchu: „Prijmi ma dnes, Boží Synu, za spoločníka na svojej tajomnej večeri, (732) veď ja nezradím tajomstvo tvojim nepriateľom, ani ti nedám bozk ako Judáš, ale ako zločinec sa ti vyznávam: Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“
Ďalším prekvapením je Ježišova rekcia na stotníkove slova pokory: Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal: „Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. Prekvapenie je v tom, že Ježiš ho uprednostnil pred Izraelitmi: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. Svedčí o tom Ježišov komentár: Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve
Turzovka, 1.12.2025
Pozrite tiež: