Iz 2, 1-5, Iz 4, 2-6, Mt 8, 5-11
V pokladni si vypýtate lístok.
Stačí povedať aký chcete, zaplatíte a dostanete ho. Na benzínovej pumpe natankujete a zaplatíte, rovnako v obchode si dáte nákup do košíka a zaplatíte. Ukazuje sa, že náš každodenný spôsob oslovovania druhých, napríklad pri vybavovaní formalít, môže byť zdvorilý a je dobré, ak je to tak, ale nemusí to súvisieť so vzťahom. Je to čisto obchodný vzťah, často medzi neznámymi ľuďmi. Vidíte, v každodennom živote oslovujete rôznych ľudí a rôznym spôsobom. Najnovšie dokonca bez kontaktu s ľuďmi; pri automatickej pokladni. Bez vzťahu s ľuďmi.
To isté môžeme urobiť voči Bohu. Môžeme požadovať: daj mi to! Môžeme obchodovať: obetujem ti modlitbu, obetu..., ale daj mi, o čo ťa prosím. Môžeme sa zo zvyku modliť rovnako ako si umývame zuby. Tak ako ma to v detstve naučili. Nepotrebujete na to vieru. Je to zo zvyku. A to znamená, že nevytvárame vzťah s Bohom.
Zdá sa, že existujú dva základné postoje človeka. Modlitba - prosba bez viery a modlitba s vierou.
Dnes sme počuli: „Keď Ježiš vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník prosbou: „Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí.“
Evanjelista píše: pristúpil k nemu stotník prosbou. Bolo to však to skôr vyrozprávanie jeho bolesti. A to bolo všetko! Stotník mal vieru, že sa stačí úprimne obrátiť na Ježiša so záujmom o iného človeka a Ježišovi to stačí, aby konal.
My často vo svojich prosbách prikazujeme Ježišovi, aby konal. A čo viac, určujeme, ako a kedy by čo malo fungovať, čo sa stať!
Pane Ježišu, prosím ťa, aby som znovu vybudoval vieru v teba, v tvoje pôsobenie v mojom živote a v životoch iných ľudí. Že ťa nemusím do ničoho nútiť. Prosím, aby som znovu nadobudol vieru v tvoju veľkú lásku a starostlivosť voči mne a druhému človeku, ktorého mi zveruješ.
Pomôž mi žasnúť nad Božím sprevádzaním v živote a chváliť Boha.
Turzovka, 2.12.2024
Pozrite tiež: