Jób 3, 1-3. 11-17. 20-23, Lk 9, 51-56
Prvá veta dnešného úryvku z evanjelia popisuje dôležitý zlom v Ježišovom poslaní: Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť Ježiš vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema a poslal pred sebou poslov.
Po svojej činnosti prevažne v Galilei medzi „svojimi“ sa Ježiš pevne rozhodne ísť do Jeruzalema. Grécky text doslovne hovorí: „upevnil (svoju) tvár ísť do Jeruzalema“. Pripomína nám to Izaiášovu 3. pieseň O Božom služobníkovi: Pán, Jahve, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. Preto som si zatvrdil tvár sťa kremeň a viem, že sa nezahanbím. (50,7)
Ježiš sa rezolútne rozhodol nastúpiť na cestu, ktorá ho privedie na toto miesto, kde sa bude obetovať za záchranu sveta. Táto poznámka evanjelistu chce upriamiť našu pozornosť na skutočnosť, že všetko, čo sa bude ďalej diať, bude poznačené týmto Ježišovým rozhodnutím.
Ježiš robí jasné rozhodnutie nastúpiť cestu smerom k Jeruzalemu, aj keď, alebo práve vtedy, keď odpor voči nemu začína rásť až sa nakoniec v Jeruzaleme naozaj zavŕši. Teda Ježišovo rozhodnutie ísť do Jeruzalema vo vedomí rastúceho odporu voči nemu, nie je rozhodnutím ísť jednoducho na smrť, ale ísť k naplneniu jeho poslania, ktoré sa završuje v jeho vystúpení k Otcovi, a tak k jeho novej, permanentnej prítomnosti medzi ľuďmi skrze jeho Ducha (pozri Lk 24,49; Sk 1,8; 2,1nn).
Hneď po tomto rozhodnutí Ježiš zakúša ďalšie neprijatie a tentoraz nie len zo strany vlastných, ale aj „cudzincov“, Samaritánov. Ježiš k nim najprv vysiela poslov, aby sa aj v prípade „neizraelitov“ naplnili slová proroka Malachiáša, ktoré sa tiež spájajú s misiou Jána Krstiteľa: „Hľa, ja pošlem svojho anjela a pripraví predo mnou cestu“ (Mal 3,1). Spojenie s týmto veršom môžeme vnímať lepšie, keď si uvedomíme, že slovo pre posla a anjela je v gréčtine rovnaké: ἄγγελος (ángelos).
Na neprijatie Samaritánov chcú učeníci reagovať tak, že oni sa stavajú do roly proroka Eliáša (v. 54). Ten dva krát zvolal oheň z neba na poslov kráľa Ochoziáša, ktorí ho prišli zajať (pozri 2 Kr 1,9-12). Ježiš, ktorý je síce Lukášom predstavovaný aj na pozadí osoby proroka Eliáša (napr. Ježiš, tak ako Eliáš vzkriesil syna vdovy – 1 Kr 17,17-24 vs. Lk 7,11-17; Ježišovo nanebovstúpenie má podobné črty ako Eliášovo nanebovzatie – 2 Kr 2,1-12 vs. Sk 1,9-11) silne odmieta túto „ponuku“ učeníkov zoslať oheň z neba na záhubu tých, ktorí ho neprijímajú; práve naopak, z desiatich malomocných, ktorých Ježiš očistí, vyzdvihne práve Samaritána (Lk 17,17-18), v jednom z jeho podobenstiev je hlavným hrdinom práve „milosrdný Samaritán“ (Lk 10,30-37) a pred svojím nanebovstúpením, keď sľubuje učeníkom svojho Ducha vyslovene hovorí, že mu budú svedkami aj v Samárii (Sk 1,8).
Turzovka, 1.10.2024
Pozrite tiež:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1446-utorok-26-tyzdna
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3624-utorok-26-tyzdna-22
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/4104-utorok-26-tyzdna-23