Jób 3, 1-3. 11-17. 20-23, Lk 9, 51-56
Evanjelista Lukáš nerozlišuje dôsledne medzi apoštolmi (Dvanástimi) a sedemdesiatimi dvoma učeníkmi.
Aj keď popisuje povolanie dvanástich apoštolov a iných učeníkov. Napríklad dnes medzi učeníkov zaraďuje Jakuba a Jána. Ostatní evanjelisti by ich nazvali apoštolmi.
A je dosť kritický k apoštolom - učeníkom. Nalistujme si jeho evanjelium pár riadkov pred dnešným úryvkom a môžeme tam čítať:
„Prosil som tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nemohli." (Lk 9, 41)
„Lenže oni nechápali toto slovo. Bolo im zahalené, aby mu nerozumeli, ale báli sa ho opýtať na to slovo.“ (LK 9,45)
Napadla im myšlienka, kto z nich je väčší. (Lk 9,46)
Ježiš mu vravel: „Nebráňte mu, lebo kto nie je proti vám, je za vás!" (Lk 9,50)
Sú nechápaví, detinsky sa predbiehajú jeden pred druhým, žiarli na iných...
Aj dnes špičkoví apoštoli sa prejavujú neevanjeliovo a Ježiš ich musí karhať: Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?“ On sa obrátil a pokarhal ich.
Pre nás z toho môže vyplývať, že apoštoli sa pomaly, postupne dostali k správnemu poznaniu a postoju. A zdá sa, že musíme mať trpezlivosť so sebou. Nech nás to však neospravedlňuje, ale motivuje k neustálej práci na sebe.
Môžeme si to vyjadriť obrázkom dvoch rebríkov. Na jednom sú šteble ďaleko od seba, na druhom tak, aby sa dalo po nich stúpať nahor. Vieme na ktorom rebríku sa dá vystúpiť rýchlejší.
Turzovka, 27.9.2022