Sir 44, 1. 4-7. 11-15, Ef 4, 1-7. 11-13, Mt 28, 16-20
Na Cyrilo-metodských slávnostiach v Terchovej (5. júla 2010), pán kardinál Jozef Tomko o našich vierozvestoch mimo iného povedal, že nám priniesli Božie slovo a tým vieru.
Božie Slovo – dar viery.
Historické pramene nám jasne vykresľujú postavy a poslanie sv. Cyrila a Metoda k našim praotcom ako osoby, ktoré venovali svoj život Bohu a hlásaniu jeho slova, jeho pravdy.
Ich poslanie bolo bez najmenšej pochyby podstatne náboženské. Hlásali však vieru, ktorá sa mala prejaviť nielen súkromne v ľudských srdciach, ale mala sa prejaviť aj v živote spoločnosti, v ktorej žili. Nemožno však z nich spraviť iba diplomatov a politických vyslancov mocných tohto sveta. Oni boli ozajstní misionári Božieho slova a Kristovej blahozvesti. Ich túžbou nebola svetská sláva a moc, ani vysoké civilné úrady, ktoré sa im núkali. Obaja túžili po kláštornom živote modlitby a rozjímania na „svätom vrchu“. Prijali však misijné povolanie tak u Chazarov na Kryme ako aj u našich predkov.
Boli vysoko inteligentní, keď si vybrali ako účinnú metódu práve cestu reči zrozumiteľnej ľudu, ako si to žiadal Rastislav. Práve takých učiteľov si žiadal tento panovník, keď talianski, germánski ba aj grécki misionári mali pre neznalosť reči slabé úspechy pri hlásaní evanjelia. Rastislav hľadal takých pastierov neúspešne najprv u pápeža a až potom u byzantského cisára Michala III., ktorý vybral na tento cieľ práve bratov zo Solúna, lebo ich otec bol archontom, čiže akýmsi správcom v tejto oblasti, obývanej aj mnohými Slovanmi. Hodili sa teda veľmi dobre na misiu medzi našimi predkami.
Preto k nám sv. Cyril a Metod došli vyzbrojení Božím slovom, ktoré mohlo obrátiť nielen pozornosť, ale aj srdcia našich predkov. Sv. Cyril preložil štyri evanjelia do staroslovienčiny a keď niektoré zvuky tejto reči sa nedali prepísať do gréckej abecedy, vytvoril aj nové, tak zvané hlaholské písmo. Takto naši otcovia dostali dvojnásobný dar: vlastné písmo a v ňom prepísaný preklad evanjelia, a to práve evanjelia sv. Jána, ktoré Cyril preložil ako prvé. Tu sa udialo čosi, čo je výsostne zaujímavé, ba pre veriacich ľudí až nábožensky dojímavé: toto evanjelium sa začína slávnostným vyznaním viery v Ježiša Krista – Božie Slovo: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Slovo bolo Boh“ – Izprva bie Slovo, i Slovo bie u Boga a Bog bie Slovo“.
Veru takto sa začína jeden z prvých písomných dokumentov našej histórie, ktorým sme vystúpili na kultúrne javisko Európy. My sme sa kultúrne zrodili prijatím Božieho Slova a krstu. Na samom začiatku nášho kultúrneho jestvovania my nemáme ani rozprávanie o vlčici, ktorá nadájala Romula a Réma, ako je to u Rimanov, ani správy o ľudských obetách u Aztékov, ani mytologické historky iných národov; my tu nachádzame slovo o Božom Slove! Tak hlboko zasahuje evanjelium do našej histórie a kultúry. Možno teda povedať, že sv. Cyril a Metod nám zaštepili podstatu kresťanskej viery akoby do genetického kódu našej kultúry.
Dar Božieho Slova značí dar kresťanskej viery s jej vieroučným i mravoučným obsahom. Živá viera je predovšetkým svetlom pre životnú cestu: vierou nás Boh Otec „znovu zrodil pre životnú nádej vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych“, ako nás učí sv. Peter (1 Pt 1, 3). Viera dáva zmysel životu, lebo nám dáva odpoveď na najzakladanejšie otázky bytia: odkiaľ som, kam idem, načo žijem? Iba viera nám dáva posilňujúcu istotu, že pochádzame z lásky nebeského Otca a že žijeme večne a pre večnosť; iba viera nám odkrýva tajomstvo smrti a toho, čo je za hranicou nášho zmyslami dostupného života; iba viera nás učí vidieť až poza hranice smrti, kam už ani prirodzené poznanie ba ani veda nemôžu dosiahnuť.
Viera nás vedie k tomu, aby sme si ocenili večnú hodnotu každého človeka a každého ľudského života. – Okrem svetla viera nám dáva aj duchovnú silu. Pomáha nám utvoriť si ucelený svetonázor a utvrdzuje v nás presvedčenie, ktoré nám dáva vnútornú istotu. Táto istota je potrebná jednotlivcom, rodinám i národu, najmä keď sa treba vyrovnať s nešťastím a utrpením a keď doliehajú vonkajšie i vnútorné útoky. V dejinách slovenského ľudu, ktoré sú preplnené utrpením a protivenstvami, značila a ešte aj dnes značí táto sila viery veľmi mnoho.
Živá viera, ktorú nám naši apoštoli priniesli, zahrňuje aj celé mravné konanie človeka, ktoré sa má riadiť podľa desatora a príkazu lásky. Viera musí takto vrásť do života jednotlivcov i národov. Zjavené Božie slovo potrebuje sa zvýrazniť v hovorenom a písanom slove, stať sa „slovesnosťou“, písomníctvom a kultúrnym javom. Ako to pekne vyjadril náš veľký básnik Milan Rúfus, v tomto „Slove“, v tejto „soli slovenského chleba...po prvý raz sme zrkadlili seba“, svoj spôsob života, svoju kultúru. Viera sa tak vteľuje, inkarnuje, aj do povahy a do životných foriem človeka i národa. To je inkulturácia viery.
Táto zhustená úvaha nás kladie pred osobné otázky: aká je naša viera? Ako ju žijeme? Ako sa prejavuje v našom živote: v každodennej modlitbe, v práci, v škole, v rečiach, v rodine? Aké miesto dávame Bohu a jeho slovu? Ako uplatňujeme svoju vieru na verejnosti, ako ovplyvňuje naše spoločenské názory a kroky, ako nás usmerňuje v kultúrnom a politickom zápolení?
Pozrite tiež:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/238-sv-cyril-a-metod
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1309-svaty-cyril-a-metod
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1163-sv-cyril-a-metod-2
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1782-svaety-cyril-a-metod
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/2206-sv-cyril-a-metod-ml
https://matica.sk/byzantske-korene-statneho-znaku-sr/