Am 8, 4 – 7, 1 Tim 2, 1 – 8, Lk 16, 1 – 13
Jedným z veľkých problémov dnešného človeka a tým aj celého ľudstva je to, že sa nepovažuje za správcu, ale za vlastníka a pána zeme.
Ničí prírodu, chce byť pánom život a smrti.
V dnešnom evanjeliu sme počuli: Správcu obžalovali..., že rozhadzuje majetok. A toto chýba dnešnému človekovi - uvedomenie si, že je iba správcom a bude braný na zodpovednosť. Potrebuje si uvedomovať, že to, čo má nie je jeho. Je iba správca. Vždy, keď zhŕňa pre seba, „rozhadzuje“ majetok svojho Pána a Stvoriteľa.
Tak ako ekonomická trestná činnosť má celospoločenské dôsledky, tak isto a omnoho väčšie, priam nedozerné následky rozhadzovanie iných darov. Medzi najväčšie patrí rodina, ktorá je predsa základnou bunkou spoločnosti i Cirkvi.
Ako hospodárime s týmto darom?
Na Slovensku bolo v roku 2023 rozvedených približne 8 200 manželstiev, čo predstavuje štvrtý najnižší počet od vzniku samostatnej SR v roku 1993. Ak zoberieme do úvahy aj menší počet sobášov tak s darom rodiny zle hospodárime!
Rapídne klesá sobášnosť a počet detí, ktoré sa rodia mimo manželstva tvorí už viac ako tretinu zo všetkých narodených detí. Zdá sa, že čosi nefunguje. Logickým riešením by malo byť hľadanie prostriedkov, ako posilniť manželstvá a rodiny, aby mohli fungovať lepšie.
Ak v minulosti spoločnosť bila na poplach pred rozvodmi, teraz poukazuje na iné riešenie: Zrušiť rodinu postavenú na manželstve muža a ženy a spoločnosť vybudovať na úplne iných základoch. To, čo sa iba nedávno zdalo hlúpym fantazírovaním, je dnes jednou zo základných myšlienkových a politických línií Európskej únie vložených do takzvanej rodovej ideológie.
Zástancovia týchto myšlienok sú presvedčení, že ide o nové oslobodenie človeka, hlavne ženy, ktorá je vraj vždy tou slabšou a utláčanejšou súčasťou manželstva a navrhujú otvorené pomenovanie piatich pohlaví a to heterosexuálnych žien, homosexuálnych žien, heterosexuálnych mužov, homosexuálnych mužov a bisexuálov, aby sa nikto necítil uväznený vo svojom tele ako muž alebo žena. Výber pohlavia je potom predmetom osobnej voľby a vzťah k akémukoľvek inému pohlaviu nesmie byť ničím obmedzovaný. A vidíme, že tento počet odporúčaných úchyliek sa stále zvyšuje!
Vo viacerých krajinách Európskej únie, ako je Holandsko či Veľká Británia sa dokonca verejne diskutuje o možnosti legalizácie pedofílie. Právo na slobodnú voľbu ohľadom prijatia alebo zabitia počatého života je tiež presadzované ako základné právo ženy.
Najvhodnejšou cestou na jej šírenie sa javí prostredie školy... Rodičia ju postupne so znepokojením objavujú odvtedy, čo bola zavedená do nových školských programov.
V Chorvátsku, kde podľa vzoru iných Európskych krajín vláda už uviedla do škôl od tretieho ročníka ZŠ až po ukončenie strednej školy povinnú sexuálnu výchovu inšpirovanú rodovou ideológiou so zámerom otvoriť deťom dvere do sveta sexu.
Učitelia majú vyzvať deti, aby sa jedny druhých dotýkali na istých partiách, a kvôli názornej ukážke aj na tých „neprijateľných“; po tom nasleduje diskusia a majú žiaci analyzovať svoje pocity.
Pätnásť ročným sa sexuálny akt má predstaviť ako normálny fyzický akt, bez akéhokoľvek morálneho významu a hodnoty. Žiaci sa majú praktickými cvičeniami naučiť, ako sa používa prezervatív či antikoncepčné tabletky. Sedemnásťroční, teda tretiaci na strednej škole, sa zoznamujú s homosexuálnym aktom ako s čímsi úplne prirodzeným; homosexuálne zväzky popri heterosexuálnych manželstvách sú len jednou z mnohých alternatív životného štýlu. Rodičia nemôžu rozhodnúť, či sa ich dieťa zúčastní na týchto hodinách alebo nie, nakoľko sú povinné. V Nemecku rodičia, ktorí odmietli, aby sa ich dieťa zúčastňovalo na sexuálnej výchove inšpirovanej rodovou teóriou, boli odsúdení na štyridsaťpäť dní väzenia. V Anglicku zas boli zatvorené všetky organizácie sprostredkujúce adopciu detí, ktoré odmietli adopciu detí homosexuálnym párom.
Zavádzanie sexuálnej výchovy tohto typu je jednou z hlavných tendencií pre všetky krajiny EÚ. Ako jeden z hlavných argumentov je uvádzaný boj za rovnoprávnosť muža a ženy a práva menšín. Žena musí byť oslobodená aj od obmedzenia, ktorou je pre ňu tehotenstvo a materstvo a musí mať právo na antikoncepciu a potrat. Niektorí tiež tvrdia, že materinská láska nie je súčasťou prirodzenosti ženy, ale sa rodí v danom kultúrnom kontexte a so zmenou kultúry sa môže vytratiť alebo zaniknúť.
Jednou z najdramatickejších obetí tohto procesu je nenarodené dieťa, ktoré často kvôli právu na slobodnú voľbu ženy stráca právo na vlastný život. Potrat sa tak podľa slov Matky Terezy stáva „najväčším ničiteľom pokoja, pretože je to vojna proti dieťaťu“.
Svätý pápež Ján Pavol II., veľký apoštol rodiny, ktorý prorocky vnímal, ako sa západná kultúra mení na kultúru smrti, vyriekol slová, ktoré sú pre nás výzvou aj dnes: „Nemáme čas zostať nerozhodní, stáť na okraji, zostať nečinní. Udrela hodina odvážnych ľudí, ľudí nádeje.“ A slová Martina Lutera Kinga, jedného z najvýznamnejších bojovníkov za ľudské práva, nám pripomínajú, že „naša generácia bude jedného dňa ľutovať nielen zlé slová a skutky zlých ľudí, ale aj neospravedlniteľné mlčanie dobrých“.
Každému kresťanovi by malo záležať na živote od počatia až po prirodzenú smrť, na rodine podľa Božieho obrazu, na skutočnej rovnosti muža a ženy v zhode s Božím plánom aj na správnej výchove detí k manželstvu a rodičovstvu a na ich zmysluplných vzťahoch. Dôsledky našej ľahostajnosti, ktoré už dnes začínajú byť jasne viditeľné ukazujú, že takto rastie kultúra smrti.
Boh stvoril človeka a muža a ženu, spojil ich v jednu bytosť, dal im život a svet, dal im možnosť spolupracovať pri darovaní života a dal nám svet aby sme ho chránili. A sme nie vlastníci, ale správcovia
Pozrite tiež: