Am 8, 4 – 7, 1 Tim 2, 1 – 8, Lk 16, 1 – 13
Športovci vedia, čo to znamená využiť alebo nevyužiť poslednú šancu.
Ak sa využije, je to dôvod na radosť. Ak nie, tak sa smúti. A však nielen v športovej oblasti hovoríme o poslednej šanci. V rôznych oblastiach života, či je to zdravie, vzdelanie, práca, sú posledné šance, od ktorých závisí ďalší náš život.
Poslednú šancu chcel využiť aj nepoctivý správca z Ježišovho podobenstva.
Spreneveril svojmu pánovi majetok a čaká ho vyúčtovanie. Nachádza sa v kritickej situácii. Jeho mozog pracuje na plné obrátky. Chytá sa poslednej šance. Zavolal dlžníkov svojho pána a odpúšťa im veľkú časť dlhov. Uvažuje, že keď bude prepustený, oni mu pomôžu. Pán majetku pozerá na jeho horúčkovitú aktivitu a obdivuje ho. Nie za to, čo robí, ale prečo to robí. A Ježiš dodáva: „Synovia tohoto sveta sú vo svojom pokolení chytrejší ako synovia svetla”.
Ježiš svojim verným, ktorých volá „synovia svetla”, dáva za vzor negatívny príklad. Tak ako „synovia sveta” robia všetko preto, aby v živote čím najmenej prehrávali a čím viac víťazili, keď ide o materiálne výhody, tak majú „synovia svetla” robiť všetko pre zisk duchovných hodnôt.
„Synom sveta” sa v dnešnej dobe podarilo vytvoriť to, čo sa nazýva „štruktúry hriechu”. Veď si len pripomeňme, ako je dokonale prepracovaná distribúcia drog. Zatiaľ sa nikomu na svete nepodarilo tieto štruktúry rozbiť. Alebo ako je dokonale prepracované „pranie” špinavých peňazí v bankových ústavoch. Peňazí, ktoré plynú z prostitúcie, pornografie, predaja drog a „šedej” ekonomiky. Každá táto činnosť má svoje pevné štruktúry, ktoré sú ako tenké žilky v tele rozšírené po celom svete.
Vytvorené sú ďalej štruktúry ovládania a manipulovania s človekom. Koľko úsilia sa vynakladá na reklamu a propagandu. Existujú firmy, ktoré školia politikov, ako majú ovplyvňovať masy pre svoje idei. Od človeka sa nevyžaduje premýšľať, ani sa pýtať, len brať hotové „výrobky”, ktoré mu iní zabalili do pekných obalov a slov. Za všetkým týmto stojí veľké úsilie „synov tohto sveta”, veľa nespravodlivosti, peňazí a vyliatej krvi.
Akokoľvek je dnešná doba krutá, neospravedlňuje nás, „synov svetla”, aby sme sa neusilovali vytvárať „štruktúry čností”.
Vytvárame štruktúry dobra?
Zdá sa, že hej. My ich tu máme už dávno. Cirkev, diecézy, farnosti, učiteľský úrad, misie.
Viete ako to napodobnili komunisti. Moskva (Vatikán), Mauzóleum – (chrám), Internacionála - učiteľský rad cirkvi. Robotnícky proletariát - misie
Máme ich aj teraz napr. vyučovanie náboženstva. Katechetické komisie pripravili učebnice osnovy. Je otázne či ich využívame.
Máme niečo aj vo farnosti. Stretka, birmovky, poučenia k sviatostiam...
Ježiš od nás žiada, aby sme všetky svoje schopnosti dali do služieb dobra, lásky, viery a spravodlivosti. Aby sme mali dostatok fantázie a chuti pri vytváraní kresťanských modelov života. K tomu by malo viesť úsilie všetkých našich zhromaždení, od slávenia liturgie až po duchovné a zábavné programy. Zvlášť v práci s deťmi a mládežou je to výzva pre rodičov, kňazov, katechétov a ostatných nadšencov, aby prinášali nové nápady a impulzy, ktoré budú pomáhať stabilizovať život detí a mladých ľudí. Nechuť, stereotyp, povrchnosť, ľahostajnosť, zvykovosť, falošná spokojnosť, vháňajú mladú generáciu do rúk „synov sveta”. Zaiste, že prvou podmienkou je, aby sme my sami dávali svojim životom dobrý príklad. Len „pevní” kresťania môžu pomáhať vytvárať „štruktúry čností”.
Ako na to? Byť tu pre druhých, nie pre seba ako nepoctivý správca. Pekne to naznačuje pôvabný príbeh o Slnečnici a vrabcovi z Knihy príbehov W. Hoffsümmera:
Medzi starými handrami a obalom od pracieho prášku rástla malá slnečnica. Okolo bolo plno odpadkov.
Slnečnica bola jediným kvetom široko ďaleko. Nikto nevedel, prečo vyrástla práve tú – na smetisku. Kvetina bola často smutná a v noci snívala o šťavnatých lúkach, o pestrých kvetinových poliach a motýľoch. Jedného dňa si pred ňu sadol malý vrabec a s otvoreným zobáčikom ju obdivoval.
„Aká si krásna! Nádherná!“ pípal vrabec. – „To nie som,“ odvetila slnečnica smutne. „To by si mal vidieť moje sestry, ktoré sú desaťkrát väčšie ako ja! Ja som malá a škaredá.“–
„Pre mňa si ale najkrajšia kvetina,“ švitoril vrabec a odletel.
Odvtedy navštevoval vtáčik slnečnici každý deň.
A každý deň kvetina trochu vyrástla a jej kvet viac žiaril. Stali sa z nich priatelia.
Jedného dňa však vrabec nepriletel. Neprišiel ani ďalší deň. Kvetina si robila veľké starosti. Keď sa prebudila do ďalšieho dňa, ležal u nej vrabec s roztiahnutými krídlami a vyzeral skoro ako bez života. Slnečnica sa zľakla: „Kamarát, žiješ? Čo sa ti stalo?“ Vtáčik namáhavo otváral oči.
„Už niekoľko dní som nenašiel nič na jedenie. Moje sily sú na konci. Prišiel som k tebe, aby som tu umrel.“
„Nie, to nie!“ volala slnečnica. „Počkaj okamih!“ Naklonila svoj ťažký kvet dole a na zem vypadlo niekoľko jej semienok. „Pozobkaj ich, priateľu, a budeš mať zase silu.“ Vrabec pozobal z posledných síl pár zrniek a zostal vyčerpane ležať. Druhého dňa sa však už cítil lepšie. Chcel slnečnicu poďakovať, ale čo to? Zelené okvetné lístky boli zľahnuté a listy viseli bezvládne dole. „Čo je s tebou, kvetinka?“ zapípal vrabec vyľakane.
„Nerob si starosti,“ hovorila slnečnica. „Môj čas vypršal. Vieš, vždy som si myslela, že na tejto hromade odpadkov rastiem zbytočne. Ale teraz viem, že všetko má svoj zmysel, aj keď som to hneď nechápala. Bez teba by som stratila odvahu k životu a ty by si bezo mňa umrel. A pozri sa: na zemi leží ešte veľa semienok. Nechaj niektorá, a možno tu za rok vykvitne množstvo slnečníc a okolo nich bude pretekať veľa strapatých vrabcov a pestrých motýľov.
Svet nás učí ako treba využívať šance. Aj vtedy, keď ide o šírenie zla. My využívajme šance, ktoré sa nám ponúkajú v službe Ježišovi a jeho posolstvu.
Diabol je porazená armáda. Tá však na ústupe popácha veľa škôd. Zdochýnajúci kôň kope. Zapojme sa do víťazstva dobra.
Dostávame stále nové a nové šance.
Turzovka, Turkov, 18.9.2022
Pozrite tiež: