Jer 38, 4 - 6. 8 - 10, Hebr 12, 1-4, Lk 12, 49 - 53
Pri prianí zvykneme automaticky želať šťastie, zdravie.
Prípadne dodáme: A Božie požehnanie.
V časoch Pána Ježiša sa pozdravovalo: Šalom leche. Pokoj s tebou. Na oriente sú aj teraz neustále nepokoje. Preto pozdrav: Šalom leche, prianie pokoja je opodstatnené. Asi ako u nás šťastie a zdravie.
Aj my si uvedomujeme potrebu pokoja. Vieme, že aj zdravie je niekedy ovocím pokoja. Nič horšie ako vnútorný nepokoj. Ale aj ten vnímateľný navonok – ako je nedorozumenie, alebo rozvrat v rodine. Napr. deťom sa pri rozvode rodičov rapídne, niekedy o niekoľko stupňov zhoršia známky. Tiež badáme oslabenie imunity a následne psychosomatické choroby.
Ježiš hovorí apoštolom: Kdekoľvek prídete povedzte, pokoj vám! Apoštolom ho odovzdáva: Pokoj vám zanechávam, pokoj vám dávam. Nie ako svet ja vám dávam (Jn 14,27).
Keď proroci predpovedajú časy mesiáša, hovoria o pokoji. Mesiáša volajú: Knieža pokoja (Iz 9,5. Iz 11).
Dnes nás – a oprávnene šokuje: Nemyslite si, že som prišiel darovať pokoj zemi?
Ježiš hovorí ako úzko mu je, kým sa to nestane. Hovorí o tom, že bude trpieť a práve preto, že jeho evanjelium – radostná zvesť prinesie aj nepokoj. To mu neskôr spôsobí takú úzkosť, že sa bude krvou potiť. Išiel až na hranu noža rozdeľujúceho život a smrť. Uvedomoval si zlobu hriechu, ktorý oberá človeka o pokoj a šťastie.
Ježiš prišiel vrhnúť na zem oheň, symbol očisťovania, zničenia všetkého zlého. Železo sa v ohni skúša a čistí.
Možno povedať, že je to aj oheň jeho lásky. Plamene lásky jeho srdca.
Spomínané delenie začína niekde v srdci človeka. To je ten nepokoj, oheň, ktorý prišiel vrhnúť na zem Kristus, aby sa človek očistil.
Žiaľ niekedy spôsobuje nasledovanie Krista aj rozdelenie. Príkladom toho je život Edity Steinovej – sv. Terézie Benedikty, spolupatrónky Európy (*1981), ktorú sme si pripomínali 9. augusta.
Hoci Edita dostala doma dobrú židovskú náboženskú výchovu, v škole podľahla móde vtedajšieho osvietenského obdobia: už ako 16-ročná sa vyhlasovala za ateistku. Napriek tomu po vypuknutí prvej svetovej vojny r. 1914 sa 23-ročná Edita dobrovoľne prihlásila za ošetrovateľku Červeného kríža. Dali ju do vojenskej poľnej nemocnice, kde ošetrovala vojakov na infekčnom oddelení.
Roku 1916 Edita dokončí svoju doktorskú prácu a dosiahla ako jediná žena doktorát filozofie s najvyšším ocenením "Summa cum laude" . Po promócii sa na žiadosť profesora Husserla stala jeho asistentkou.
V roku 1921 keď navštívila priateľku medzi jej knihami videla životopis sv. Terézie Avilskej. Prečítala ho na jeden dúšok. Nato si kúpila katechizmus a omšový misál a študovala ich. Čoskoro šla v Bergzaberne do farského kostola a zúčastnila sa na sv. omši. Tento kostol bol tiež svedkom jej krstu na Nový rok 1922. Nasledovať Krista sa rozhodla s konečnou platnosťou.
Azda najťažšie pri jej konverzii bolo stretnutie s matkou. Keď ju navštívila vo Vroclave a povedala jej, že sa stala katolíčkou, matka nič nevravela, iba plakala. Doslova sa splnili Ježišove slová: Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom. Rozdelia sa otec proti synovi a syn proti otcovi, matka proti dcére a dcéra proti matke.
Už v tom čase ju priťahovalo rehoľné povolanie, ale z ohľadu na matku sa neodvážila vstúpiť do kláštora. Napísala o tom: „Tento druhý úder by moja matka asi neprežila".
V tom istom roku sa po modlitbe o Božie svetlo a o Božiu pomoc rozhodla vstúpiť do karmelitánskej rehole. Dňa 15. okt. 1933, na sviatok sv. Terézie Avilskej, prekročila bránu ženského karmelitánskeho kláštora v Kolíne nad Rýnom.
Dňa 2. augusta 1942 o piatej hodine popoludní ju gestapo, aj s rodnou sestrou, ktorá sa tiež stala rehoľníčkou, odvlieklo do koncentračného tábora.
Matka dcérin vstup do rehole niesla veľmi ťažko. Neodpovedala na jej listy a iba krátko pred smrťou ju dala pozdraviť prostredníctvom jej staršej sestry Rózy. Róza prijala na Vianoce 1936 v Aachene krst a napokon prišla bývať do kolínskeho kláštora ako členka Tretieho karmelitánskeho rádu.
Takže vidíme rozdelenie presne v zmysle ako ho predpovedal Kristus.
Tak je to aj dnes!
Skúste sa teraz angažovať za dodržiavanie prikázaní. Napríklad niekoho blízkeho upozorniť, aby nežil v hriechu – vo voľnom zväzku – aký nepokoj a rozdelenie to prinesie.
Vidíme to aj na prorokovi Jeremiášovi, ktorý upozorňoval ľud, aby sa obrátil. Vinu za pád Jeruzalema a chrámu pripisovali jemu a nie sebe – svojim hriechom.
Vidíme, že nasledovanie Krista môže spôsobiť aj rozdelenie aj nepokoj. Je to však nepokoj prinášajúci spásu.
Dlhá, 17.8.2025
Pozrite tiež: