Jer 38, 4 - 6. 8 - 10, Hebr 12, 1-4, Lk 12, 49 - 53
Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem?
Len aby už vzplanul!
Oheň som prišiel vrhnúť na zem... Ježiš chce, aby v nás vzplanul jeho oheň. K tomu je však nevyhnutné, aby podstúpil smrť, ktorej sa, prirodzene, obáva: krstom mám byť pokrstený a ako mi je úzko...
My si pod pojmom krst predstavíme „opláchnutie vodou“, či „ponorenie do vody“. A na otázku: „Čo sa pri krste deje?“ odpovieme: „Obmytie od hriechu.“
Áno, aj to. Krst je však predovšetkým účasťou na Kristovej smrti. „Všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení“ (Rim 6,3).
Ako smrť mení kvalitu a spôsob prežívania vzťahov (s otcom, matkou, deťmi, bratmi, sestrami...so všetkými a so všetkým), tak aj krst musí nevyhnutne zmeniť spôsob prežívania všetkých vzťahov (k ľuďom i k veciam), tak aby zodpovedali Kristovej nadprirodzenej logike a nielen prirodzenej logike pokrvného príbuzenstva.
Pozrite tiež: