Uvedenie do bohoslužby:
Na začiatku bohoslužieb si tu prajeme dobro a Boží pokoj. Oboje je v dnešnom rozdelenom a nepokojnom svete stále vzácnejšie.
A kto iní, než my, kresťania, sa máme zasadzovať o milý a pokojný život okolo nás. Božie slovo nám to dnes pripomína.
Stíšme sa teda na chvíľku a s ľútosťou si pripomeňme, kedy sme sa správali ako ľudia neláskaví a nepokojní.
Uvedenie do čítaní:
- Jer 38, 4 - 6. 8 - 10
Dnešné prvé čítanie hovorí o jednej z najtemnejších udalostí zo života proroka Jeremiáša: ide mu o život. Jeremiáš pritom zažil to, čo možno zažili mnohí z nás vo svojom živote: Boh neopustí človeka, ktorý mu v najvyššej núdzi dôveruje.
- Hebr 12, 1-4
Tiež druhé čítaní nás chce upevniť v dôvere v Ježiša, ktorý veľa obetoval za nás. A čím pevnejšia je dôvera v Ježiša, tým ľahšie zvládneme životné boje.
- Lk 12, 49 - 53
Ježiš prišiel zapáliť svet láskou. Bolí ho, že napriek tomu bol pokrstený utrpením a miesto lásky, ktorú preukazoval a hlásal, je na svete rozdelenie.
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul! Ale krstom mám byť pokrstený a ako mi je úzko, kým sa to nestane!
Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie. Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom. Rozdelia sa otec proti synovi a syn proti otcovi, matka proti dcére a dcéra proti matke, svokra proti neveste a nevesta proti svokre.“
Byť prorokom
Z obrazovky poznáte túto scénku: Plápolajúce sviece, znie tichá meditatívna hudba. Medzi nimi zvyčajne dáma v dlhých voľných šatách, so žiarivými prsteňmi na rukách, s čudným (mysterióznym) náhrdelníkom, vyberá balíček kariet a pomaly ich jednu za druhou vykladá na stôl. S každou novou kartou je výraz jej tváre čoraz intenzívnejší. Karty prehovorili. Teraz vie, čo má dopytujúci sa urobiť, vie poradiť...
To je prorok v našom ponímaní, človek, ktorý prorokuje – teda predpovedá budúcnosť.
Ozajstný prorok sa radikálne odlišuje od tohto obrazu. Proroci nežili vo svete hádaniek a tajomstiev, ktoré treba rozlúštiť mystickým výkladom. Navyše proroci sa nepokúšali vidieť budúcnosť cez pohľad do krištáľovej gule či vykladaním kariet. Snažili sa jednoducho pochopiť prítomnú situáciu a hľadieť na ňu Božími očami. Len tak mohli nahliadnuť aj do vecí, ktoré Boh pripravoval pre svoj ľud do budúcna.
V pôvodnom, teda biblickom ponímaní je prorok ten, kto sprítomňuje Boha, jeho vôľu a a je znamením pre svoje okolie. Je boží tlmočník.
A napokon, na rozdiel od dnešných veštcov, proroci sa nezameriavali na predpovedanie osudu ľudí, ani budúcnosti krajiny. Ich hlavným záujmom bolo skôr prijať od Pána slovo, ktoré by priviedlo ľud späť k Bohu a jeho cestám. Niekedy to boli slová varovania pred blížiacim sa Božím súdom alebo trestom. Inokedy upozorňovali na aktuálne hriechy ľudu. A zasa inokedy to boli slová útechy s prísľubom prichádzajúcej obnovy a záchrany.
V Písme svätom, predovšetkým v Starom zákone, je prorok jednou z kľúčových postáv. Používa sa preňho najčastejšie termín נביא (náví = prorok), niekedy חוזה (chózé = vidiaci, videc), gréčtina používa termín profétés. Na rozdiel od dnešného chápania, ako sme už spomenuli, nie je to človek, ktorý by predpovedal budúcnosť, ale je to Boží prostredník, človek (muž, ale v starších textoch i žena), ktorý sprostredkováva styk medzi Bohom a ľuďmi. Má to dva aspekty:
- Prorok sprostredkováva Božie slovo a jeho vôľu ľuďom.
- Prednáša Bohu prosby ľudí a prihovára sa za národ.
Preto sa niektorí proroci viac zameriavali na sociálne problémy, iní na stav viery ľudu a ďalší zasa na politickú situáciu aj za hranicami Izraela. Dokresľuje nám to prvé čítanie.
Historické pozadie 1. čítania, ako nám ho líčia exegéti, je dramatické. Vládnuca vrstva v Jeruzaleme sa navzdory varovania proroka dá do vojnového dobrodružstva proti Babylonu. Teraz je Jeruzalem obkľúčený a vláda trvá na pokračovaní márneho boje: chcú tak donútiť Boha, aby im zázračne pomohol z ťažkosti a zachránil chrám. Padlým sľubujú večnú slávu a mučenícku gloriolu. Jeremiáš chce ľudí zachrániť a vyzýva k vzdaniu sa. Je za to násilne umlčaný. Prorok Boží nemá za sebou moc, má pravdu: ľud nemá slávne zahynúť, ale žiť, ľud je viac než chrám, - viac než sobota.
Je tu kráľ, ale ten sa nevie rozhodnúť, chce byť neutrálny. Typický politik. Chce vyhovieť všetkým. Aj z krátkeho úryvku vidíme, že Sedekiáš dvakrát mení smer. Veď ho máte v rukách! – hovorí kniežatám. Vzápätí hovorí jeho zástancovi Etiópčanovi Abdelmelechovi: „Vezmi si odtiaľto tridsať mužov a vytiahni proroka Jeremiáša z cisterny skôr, ako zomrie!“
Sú tu i prorokovi priatelia, ti sa tvária zo strachu neutrálne. Mlčať ale znamená umožňovať zabíjanie.
A je tu nakoniec pohan - Etiópčan. Zatiaľ čo zbožní si šuškajú a dohadujú sa čo robiť, on ide a koná: Hlasite ukazuje na zlo, nazýva ho pravým menom. Zabiť nepohodlného človeka nie je ani dobrý ani zbožný čin, je to zločin a zločinom sa národu nepomôže.
Nadčasovosť myšlienok starozákonného čítania vysvitne i z pohľadu evanjelia. Postava Jeremiáša a pohana je zosobním ohňa, ktorý Ježíš prišiel vrhnúť na zem. Osud Jeremiáša naznačuje povahu „krstu”, ktorým musí byť pokrstený Ježíš, krížom, ktorý ponesie.
Text epištoly je prehľadný a zrozumiteľný. Podobne ako u Pavla (1 Kor 9, 24) je tu obraz športového štadióna. Kto preteká? Svoj beh už vyhral Ježíš a mnohí za ním, teraz už sú divákmi. Je rad na nás.
Aby sa dobre bežalo, odloží pretekár, čo by ho zaťažovalo. Má čo najľahšie tretry, bicykel... Kresťana zaťažujú hriechy. Ktorý hriech je to u mňa?
Epištola ako i starozákonné čítanie vyvracia náš častý pocit, že ideme životom sami, osamelí: máme nesmierne množstvo divákov, ktorí náš beh sledujú, fandia nám, sú s nami a sú nám vzorom.
Pri každom pretekaní je najdôležitejšie vytrvať. Vtedy vytrváme, keď uprieme zrak na cieľ – Ježiša. V ňom máme vzor ľudskej vytrvalosť. Je to pohľad nezvyklý a dôležitý. My obvykle všetky mimoriadne Ježišove výkony pripisujeme jeho božstvu. Ježíš epištoly je celý človek. Pisateľ ho nazýva zakladateľom našej viery, je prvý veriaci v rade kresťanov. Prečo je to dôležitý pohľad? Ako Boha môžeme Pána Ježiša obdivovať, ale ako človeka ho môžeme nasledovať. Môže nám byť vzorom vytrvalosti až do konca, do cieľa.
Jadrom evanjelia je otázka, čo priniesol Ježíš na svet. Celé evanjelium je odpoveďou - dnes počujeme, že prináša oheň a rozdelenie. Exegéti tým ohňom rozumejú Ducha svätého, pôsobenie Ježišovho slova, ktoré bude zapaľovať srdce a svet.
Najmenej sympatická je nám predstava rozhádanej rodiny, kde jedni sú pre Krista, druhí proti. Kristus však znamená rozhodnutie a tým i rozdelenie. I nerozhodnosť a ľahostajnosť je rozhodnutie.
A je to rozhodnutie na život a na smrť - na konečný cieľ všetkého. Ako pre Ježiša jeho rozhodnutie znamenalo „krst” utrpenia a kríža, tak naše rozhodnutie pre jeho nasledovanie znamená to isté.
Každý, kto sa rozhodne pre Krista, stáva sa prorokom pre svoje okolie a čaká ho osud proroka, nech je to jednotlivec alebo Kristova cirkev. Kedykoľvek je niekde cirkev mocná a panujúca, do ktorej sa každý hrnie, vždy je to tak preto, že prestala mať za vzor Ježiša a ide podľa svojho (ako vláda v starozákonnom čítaní). Opravdivý kresťan je svojmu okolí spravidla nepohodlný a pocíti to na svojej koži. To je celkový akord dnešného slova Božieho.
Od krstu máme účasť na Kristovom prorockom úrade. To znamená sprítomňovať božie myšlienky. Byť svedkom viery. Mnohí sa o to snažia. Často hovoria, že nevedia odolať ich útokom, ich názorom. To možno nie je tak dôležité. Dôležitejšie je svedectvo života.
Snažte sa zastať iných ako Etiópčan Abdelmelech. Nemusíte priamo Cirkvi, kňazov, pápeža. Na to nemáte často silu ani vedomosti – nechcem podceňovať! Veď koľko sa u nás prečíta náboženskej tlače a koľko bulváru!
Začnime zastavať svojich najbližších. Nehovoríte na manželka, manželku, deti, spolupracovníka? Skúste sa zastať pravdy. Zabojovať za spravodlivosť. Stačí niekde spochybniť, povedať niečo pekného na iného. Pohan Etiópčan Abdelmelech zachránil Jeremiáša (1. čítanie). Začnime s ľudským postojom, potom dokážeme mať i náboženský postoj.
Je to náročné! Byť kresťanom totiž znamená mať niekedy viac problémov v živote. To je to rozdelenie o ktorom hovorí evanjelium.
Byť kresťanom ale znamená mať jasno o zmysle života a jeho cieli. A to je radosť.
Turzovka, 14.8.2016