Bar 5, 1-9, Flp 1, 4-6. 8-11, Lk 3, 1-6
V piatok som bol u chorej farníčky, ktorá má zákernú chorobu a prešla rôznymi liečebnými kúrami.
Povedala, že ostatné vyšetrenie jej dalo nádej. Mala by nastať fáza uzdravovania.
V rôznych úsekoch nášho života hovoríme, že prichádza rozhodujúca fáza. Chceme tým vyjadriť, že nejaká vec alebo činnosť sa blíži k svojmu vrcholu, naplneniu alebo koncu.
Napr. známosť prerastie v lásku a manželstvo, štúdium v diplom, hovorí sa o rozhodujúcej fáze liečenia...
O rozhodujúcej fáze, naplnení nám hovorí dnešné evanjeliu. Vystúpením Jána Krstiteľa začína rozhodujúca fáza v dejinách našej spásy.
Dovtedy proroci iba predpovedali, sľubovali záchranu. Ako napríklad Baruch v prvom čítaní.
Evanjelium sa nám dnes neprihovára pomocou obrazov alebo symbolov, ale presnými historickými faktami a chronológiou. Prvým z tých faktov je to, že v pätnástom roku vlády cisára Tibéria Boh povoláva Jána za proroka. Dostáva jedinečné poslanie. Má svetu ohlásiť, že sa naplnili očakávania prorokov: Mesiáš je tu. Izaiášove slová v jeho ústach: „Pripravte cestu Pánovi“ sú už platné pre danú chvíľu a končí sa doba historického očakávania Mesiáša.
Druhým dôležitým faktom je, že na rozdiel od prorokov Ján udeľuje krst. Ak proroci vyzývali ľud k obráteniu, teraz, keď sa proroctvá naplnili, je tu čosi viac. Ľud sa ponára do vody a chce z nej vystúpiť očistený, chce žiť ináč, chce povyrovnávať krivé chodníky svojho života, aby bol pripravený na rozhodujúcu udalosť v dejinách: prijať Mesiáša.
Preto Cirkev nemohla vybrať nikoho iného ako práve Jána, aby aj nám po 2000 rokoch povedal: „Pripravte cestu Pánovi“. Veď aké iné posolstvo by mohlo zaznieť v našom advente? Môžeme povedať: Už nemusíme pripravovať cestu Pánovi? Bolo by to vtedy, keby Ježiš už bol naozaj centrom nášho života. Ale je tomu tak? Pokorne musíme vyznať, že tomu tak nie je. Mohli by sme si to to povedať vtedy, keby sme už boli na takej úrovni, že Božou cestou kráčame neohrozene, jednoznačne, bez hriechov, s úprimnou láskou k Bohu a k blížnemu, zachovávame Božie prikázania. Vtedy by sme si to mohli povedať. Pokorne uznávame, že to s nami tak nie je.
Ak nás dnes Cirkev povzbudzuje: pripravte cestu Pánovi, tak je v tom zahrnutý aj ďalší odkaz: neostávajte v slepých uličkách, ktoré nikam nevedú. Motoristi vedia, čo znamená značka, že ulica alebo cesta končí. Vedia, že takou cestou by sa ďaleko nedostali. Ak sa na ňu dostanú vedia, že musia vycúvať a dostať sa na cestu. Len ona vedie k cieľu.
Preto si musíme klásť vážne adventné otázky: Kam smeruje cesta nášho života? Smeruje k Bohu? Nemali by sme vycúvať zo slepej uličky nášho života? Z cesty, ktorá už nikam nevedie? Z cesty, na ktorej už nemôžem stretnúť ani Boha ani človeka?
Ostať na slepej ceste nášho života znamená, že sa už nechcem viacej pohnúť, že už nechcem ísť dopredu, že už nechcem objavovať krásu a veľkosť Božej lásky, že už nechcem dosiahnuť cieľ, ktorý mi určil Boh pri krste. To je cesta k zániku – smrti.
V týždni budeme mať spomienku na populárnu sväticu sv. Luciu. Bola to mladá bohatá Sicílčanka. Mala vážnu známosť a pripravovala sa na manželstvo. Jej snúbenec bol však pohan. Keď Lucii ťažko ochorela matka, išla k hrobu sv. Agáty do Catánie, aby tam prosila za matkino uzdravenie. Tam sa jej údajne zjavila sv. Agáta a predpovedala jej skoré mučeníctvo. Po návrate domov Lucia oznámila snúbencovi, že sa nemieni vydávať a začala majetok rozdávať chudobným. Nahnevaný snúbenec ju udal úradom, že je kresťankou. Uväznili ju. Hrozili jej a mučili ju, aby sa zriekla kresťanskej viery. Keď tak neurobila, umučili ju.
Aj ona nás povzbudzuje, aby sme sa nebáli „vycúvať“ zo svojej životnej cesty, ktorá nevedie ku Kristovi. Aj ona mohla prežívať svoj život v radostiach a v bohatstve. Spoznala však, že Ježiš je viac ako všetko ostatné. A preto dokázala „vycúvať“. Zvlášť s odstupom času vidíme, že si vybrala cestu života.
Aj náš advent je dôležitou a vážnou fázou nášho života. Zvládnime ho tak, aby sme podľa slov Izaiáša a Jána Krstiteľa uvideli Božiu spásu, aby sme Vianoce neslávili ako slepci.
A čo nám odkazuje sv. Pavol (2. čítanie)?
A modlím sa za to, aby vaša láska čoraz viac rástla v pravom poznaní a vo všestrannom chápaní, aby ste vedeli rozoznať, čo je lepšie, a aby ste boli čistí a bez hany pre Kristov deň, plní ovocia spravodlivosti.
Jeden pán sa potešil, keď videl svojho suseda na rorátoch. Prihovoril som sa mu. On: Už to mám z krku, Rok budem mať pokoj.
Nastala pre neho fáza uzdravenia? Pripravil cestu Pánovi do svojho srdca a tým do rodiny, medziľudských vzťahov?
Je advent rozhodujúcou fázou nášho života na ceste k spáse?
Turzovka - Turkov 8.12.2024
Pozrite tiež:
Deti: