Bar 5,1-9, Flp 1,4-6.8-11, Lk 3,1-6
Jeruzalem, odlož rúcho svojho smútku a súženia a obleč si ozdobu slávy, ktorú ti Boh dáva naveky.
[...] Boh ukáže tvoj lesk všetkému, čo je pod nebom. Boh ti dá navždy meno... Povstaň, Jeruzalem, a postav sa na výšinu, hľaď na východ a podívaj sa na svojich synov, zhromaždených od východu slnka až po západ na slovo Svätého. Tešia sa, že Boh na nich pamätal. [...] Boh ich privedie k tebe a ponesie ich so slávou ako na kráľovskom tróne. Boh totiž rozkázal znížiť každý vysoký vrch a odveké pahorky a vyplniť údolia na úroveň zeme, aby Izrael bezpečne kráčal pod Božou slávou. Na Boží rozkaz lesy a všetky voňavé stromy zatônia Izraela. A Boh povedie Izrael v radosti, vo svetle svojej veleby, v milosrdenstve a spravodlivosti, ktoré pochádzajú od neho.
Bar 5,1-9
Za spoločníka v druhom adventnom týždni nám nedeľná liturgia predstavuje proroka Barucha. Niektorí odborníci v ňom vidia súčasníka a sekretára proroka Jeremiáša (viď Jer 32,12; 36,26.32). Iní zas za autora Knihy proroka Barucha považujú neznámeho pisateľa z helénskeho obdobia (tj. z 2. storočia pred Kr.). V jednom i druhom prípade však platí, že biblický text nám opäť približuje dobu babylonského zajatia, čo je situácia, na ktorú reagoval aj minulý týždeň spomínaný Jeremiáš. Téma babylonského vyhnanstva však nie je jedinou myšlienkou, ktorá spája týchto dvoch prorokov.
Baruch a Jeremiáš majú spoločné i to, že svojim poslucháčom a čitateľom každej doby jasne ukazujú smer, ktorým sa treba dívať. Jeremiáš nás pozval, aby sme si namiesto našej spravodlivosti všímali spravodlivosť Pánovu. Baruch robí niečo podobné.
Tak sklamaným a znechuteným Izraelitom v Babylone, či helénskym pohanstvom ohrozeným Jeruzalemčanom 2. storočia pred Kristom, ako aj uponáhľaným a zaneprázdneným kresťanom 21. storočia Baruch vytrvalo opakuje: „Nedívaj sa stále len na špičku svojho nosa. Nehodnoť kvalitu svojho života len na základe svojich úspechov či neúspechov. Zdvihni hlavu a dívaj sa na svojho Pána. Boh dáva Jeruzalemu ozdobu slávy... Dáva ju aj tebe. Boh dáva Jeruzalemu pokoj... Dáva ho aj tebe. Boh pamätá na synov vyvoleného národa... Pamätá aj na teba. Boh ich privedie naspäť do vlasti... Vedie aj teba. Boh sám pripravuje Izraelu cestu a vedie ho v radosti, vo svetle svojej veleby, v milosrdenstve a spravodlivosti... Chce viesť aj teba. Ak to nevidíš, možno sa dívaš nesprávnym smerom...