Uvedenie do bohoslužby:
Druhá adventná nedeľa predstavuje vystúpenie Jána Krstiteľa, ktorý je predchodcom, ale nie je pôvodcom spásy. On neprináša spásu. Jeho výzva: „Pripravte cesty Pánovi" nie je ešte spása sama, i keď ju predchádza. Spása prichádza až v samotnom Ježišovi. Na neho sa obráťme hneď teraz s prosbou o odpustenie.
Uvedenie do čítaní (Rozbor textu - P. Ing. Aleš Opatrný):
- Bar 5,1-9
Spory o dobu vzniku deuterokánonickej knihy Baruch (dej je z doby babylonského zajatia, ale dnes sa predpokladá doba napísané v 1. až 2. storočí pred Kristom) nie sú úplne vyriešené. Pre dnešný text a jeho zaradenie do liturgie to nie je pre nás veľmi dôležité.
Náš úryvok v sebe nesie jednu zo základných starozákonných tém - tému Božej záchrany a obdarovania, ktoré je štedro dané. Oslovovaný je Jeruzalem ako osoba - zosobnenie vyvoleného národa, nositeľa zasľúbenia. Boh zvolal v exile svojich vyvolených. Ale nielen to. Rozkázal „znížiť každý vysoký vrch a odveké pahorky a vyplniť údolia“. On sám pripravuje cestu.
- Flp 1,4-6.8-11
Vlastnou témou začiatku listu Filipanom je Pavlova vďaka Bohu za ich vieru, prejavená modlitbou. Pavlova starostlivosť o obce, teda jeho „duchovná správa", je postavená na modlitbe.
V kontexte liturgie 2. adventnej nedele je možno úryvok chápať ako ďalšiu časť témy; „dobrá príprava kresťana na druhý príchod Kristov".
Celé snaženie kresťana má nakoniec smerovať ku „dňu Krista Ježiša", k tomu, aby v tomto dni kresťania obstáli, aby boli nájdení ako verní služobníci. Povzbudzujúce však je, že túto vnútornú stavbu lásky, správneho poznania i rozhodovania v nich má vytvoriť Boh sám. On svoje dobré dielo v človeku začína i dovršuje. (Viď tiež Ef 2,10; 2,21-22).
- Lk 3,1-6
Perikopa začína veľmi slávnostne. Uvádza Božiu udalosť: „na púšti zaznel Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša“. Na základe toho, že Ján Božie slovo počul (doslova: že Božie slovo voči nemu „stalo"), začína pôsobiť.
Ján je predchodcom, ale nie je pôvodcom spásy. Ani ju neprináša. „Pripravte cesty Pánovi" nie je ešte spása sama, i keď ju predchádza. Spása prichádza až v samotnom Ježišovi (Lk 4, 18- 21). V ňom začína nový vek (Lk 16,16). Len tam, kam Ježiš sám príde (Lk 7,11-16) a kde mu uveria (Lk 7,1-10), začína sa diať záchrana. Naplňuje sa tak v konečnom a plnom rozsahu evanjeliom citované slovo proroka Izaiáša (Iz 40,3-5), ktoré pôvodne bolo určené východu z babylonského zajatia, ale v konečnom naplnení má u človeka znamenať vstup do Božieho kráľovstva.
ADVENT VTEDY - ADVENT DNES
Všimli sme si slávnostné predstavenie Jána Krstiteľa. Svätopisec ho dáva do kontextu s vtedajším celosvetovým i národným dianím:
Bolo to v pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Itúrei a trachonitídskom kraji a Lyzaniáš tetrarchom v Abilíne, za veľkňazov Annáša a Kajfáša. Je spomínaný cisár, jeho veľvyslanec v Izraeli – Pilát, i bábkoví vládcovia. Aký protiklad – Evanjelium z palácov prechádza a podstatu deja dáva na púšť v ktorej zaznel Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša.
Tak to bolo „v tom čase”. A ako by popísal evanjelista spoločenskú situáciu dnes?
Asi: V čase keď V. Putin a D. Trump bojovali o nadvládu nad svetom a ich expanzie, v čase keď je nové sťahovanie národov, ktoré dnes voláme migrácia, keď sa Marrákeši pripravuje Globálny pakt OSN o migrácii. V čase týchto bezpečnostných hrozieb, v čase brexitu zaznel...
A možno by zachytil celosvetový problém, horší ako terorizmus: V čase konferencie OSN o zmene klímy (COP24) v poľskom meste Katovice, kde vystúpil uznávaný britský vedec Attenborough a pri oficiálnom otvorení povedal: Práve teraz čelíme katastrofe globálnych rozmerov spôsobenej samotným človekom. Klimatické zmeny sú totiž našou najväčšou hrozbou za tisícky rokov. Ak nezačneme konať, koniec našich civilizácií a vyhynutie väčšiny prírodného sveta je na obzore. Tak varoval odborník a popularizátor ochrany životného prostredia.
Túto časť by nám šlo aktualizovať ľahko, ale ako to ďalšie – najdôležitejšie?!: nad Jánom, synom Zachariáša zaznel na púšti Boží hlas.
To už ide horšie. Kde je dnes Ján, ktorý počuje Boží hlas? Je Ján v tebe, je medzi nami? Je v našom národe? Je na svete niekto, kto počuje Boží hlas a ide zachraňovať svet?
Slovo Božie chce byť takto konkrétne počuté, prijaté, realizované. Ján Krstiteľ volal: Pripravte cestu Pánovi. Jeho poslucháči na púšti tomu volaniu dobre porozumeli, tí čakali toho, ktorý má tou cestou prísť, aby ich všetkých zachránil.
Je nejaké čakanie, nejaký advent, v dnešnom svete, v nás?
Je. A hneď dvojaký. V dnešných ľuďoch je dvojaká adventná viera: viera v príchod Človeka a viera v príchod Pána, Vykupiteľa. Jánova otázka: Si to ty, ktorý má prísť, alebo máme čakať na niekoho iného? - je i v našej dobe veľmi aktuálna.
Takzvaná moderná viera už postmoderných ľudí dnešnej doby hľadá Človeka, silnú osobnosť, pevnú ruku. Vždy si nájdu nejakého Človeka! Pamätáte vodcov: Lenin, Hitler, Stalin..! Vodcovia národov, ktorí priviedli národy do záhuby. U nás sa práve hľadá najväčší Slovák. Je to ten, je to onen, tu je, tam je! Vybuduje nebo na zemi! A ľudstvo robí znovu a znovu rovnakú tragickú skúsenosť: Človek, spasiteľ, hlása na zemi raj, ale vytvorí na zemi peklo.
Teraz si sľubujeme nebo na zemi, spásu, od hospodárskeho, slobodného, liberálneho, kapitalistického trhového hospodárstva. Vytvorí nám raj na zemi? Už to vieme, že hospodársky liberalizmus sám na to nestačí. Ide od krízy do krízy.
Čo teda?
Nemali by sme sa už konečne začať vážne zaoberať tým druhým adventom? Zaoberať sa Kristom Vykupiteľom, ktorý chce zmeniť nielen hospodársky systém, ale naše srdce, naše zmýšľanie a tým i konanie. Chce cez nás meniť a zmeniť svet k lepšiemu.
Od čoho čakáš lepší svet ty osobne? Od čoho slovenský národ, dnešná rozpadávajúca sa Európa? Od hospodárskeho zázraku, od bezcolných zón, od akcií a dividend?
Prečo nie - ale podmienkou dobrého slobodného obchodu, dobrých cien, je svedomitosť a čestnosť obchodníkov a výrobcov. Kde tomu tak nie je, tam - biblicky vyjadrené - ďalej slepí vedú slepých a obaja spadnú do jamy.
Čo je to teda kresťanský advent ľudstva? Odpoveď je prostá; ja, ty, druhí okolo nás vydáme sa na cestu oproti Ježišovi. A keď nie všetci ľudia, teda aspoň ja a ty, my, čo sme tu pohromade, tí ľudia, ktorí počujú Boží hlas.
Pravý advent ľudstva začína tam, kde ľudia konečne chcú byť čestní voči druhým. Kde sa snažia byť trpezliví. Kde vedome neubližujú a pomôžu, kde len trochu môžu, bez ohľadu na to, či to tak robia druhí.
Časopis Naša diecéza v predposlednom čísle hovorí o tom ako vodiči autobusu v Grécku brali od migrantov 20 €. Lístok pritom stal 5 €. Bola tam viceprimátorka, ktorá im pomáhala. Na otázku prečo to robí, veď má dosť roboty odpovedá: Viem čo je to údel utečenca, moji rodičia a ja ako malá, som to zažila. Kontrast – jeden zarába na biede iných, druhý pomáha. Dvojaký advent.
Sledujeme bezpečnostné hrozby. Zdá sa, že ešte väčšie sú ekologické. Ako sa správame k prírode, k človekovi? Oboje nám dal Boh – Stvoriteľ.
Išiel som predvčerom so psom peknou cestičkou po Závodí. Možno bola pekná kedysi. Na jednom mieste asi za vlečku handier, matrac, kdečo... Idem ďalej popri ihrísk – tam asi za vlečku najmä plastov. V rieke všelijaké odpadky.
Také niečo iste nebolo za Jána Krstiteľa v rieke Jordán. A nebolo tam ani toľko ľudskej zloby. O týždeň budeme počuť ako ľudia rôznych stavov prichádzali za Jánom Krstiteľom s otázkou: Čo máme robiť? Položme si už dnes túto otázku. Odpoveď vieme. Už len konajme. Lebo správna odpoveď, zároveň správna adventná výzva nám všetkým znie: Sestra, brat, i ty bež a urob niečo pre svojho blížneho vedľa teba, pre toho, ktorý je možno na tom horšie než ty.
Turzovka, 9.12.2018