Gn 2,18-24, Žid 2,9-11, Mk 10, 2-16
Starozákonné symbolické rozprávanie o stvorení muža a ženy vyzerá ako krásny sen o jednote a rovnosti oboch pohlaví.
A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo - volá z hlbín vekov hlas Stvoriteľa.
Asi všetci túžime, aby ten hlas zaznel všade, kde medzi muža a ženu vstupuje nesvornosť a panovačnosť jedného nad druhým, v dnešnej dobe keď je manželstvo znehodnocované.
Neberme tento popis (aj knihu Genezis) ako historický doklad, ale ako hymnus svätopisca na stvorenie – oslavu Boha Stvoriteľa.
Biblia nie je vedecká kniha. Celé to rozprávanie biblistu o siedmich dňoch stvorenia je len obraz, obal, za ktorým sa skrýva pravda o hlavnej príčine všetkého stvorenia. Na otázku, ako presne vznikol svet, má odpovedať veda.
Tento popis v Písme nie je vedecký popis, ale básnicky. Pri tejto príležitosti rád citujem Detvana od A. Sládkoviča. V tejto básni píše: „Ako by ta Detva ozrutných synov nemala, keď ich Poľana na svojich prsiach nadája...“
Domnievam sa, že ani po 2 000 rokoch nikomu nenapadne, že Detvanci boli veľkí preto lebo ich dojčila Poľana. Tak isto aj prvá kniha Genezis je básnicky popis, básnická oslava Boha stvoriteľa.
Z tohto pohľadu vnímajme nasledujúcu úvahu:
Keď Pán, Boh, utvoril z hliny všetku poľnú zver a všetky nebeské vtáky, priviedol ich k Adamovi, aby videl, ako ich pomenuje
Pomenovanie znamená v Biblii spoznanie, zblíženie i určenie. Boh, ktorý skúma srdcia, vidí, že Adamovu hruď dusila samota. Nenašiel nikoho blízkeho.
Je smutné ak dnes ľudia hľadajú spoločníkov v domácich „mazličkoch“!
Preto Stvoriteľ konštatoval: Nie je dobre, že je človek sám. To bolo pozorovanie, ktoré urobil Boh.
Krátko nato poskytol Adamovi spoločnícku, čím zaviedol manželstvo. Bolo to prvé manželstvo v histórii ľudstva!
Pri analýze tohto biblického príbehu sa musíme veľa naučiť o účeloch manželstva v pôvodnom Božom pláne.
Vidíme, že keď Boh ustanovil prvé manželstvo, mal na mysli aspoň tri zámery.
Najprv Boh vyriešil problém osamelosti - Nie je dobre, že je človek sám.
Manželstvo bolo Božím spôsobom riešenia problému ľudskej osamelosti. Bolo by však vážnou chybou obmedziť vetu: Nie je dobré, aby bol muž sám, iba na manželstvo. Samota nie je dobrá. Boh z nás stvoril spoločenské bytosti. Priateľstvo je tiež dar od Boha. Stvorením Evy dal Boh Adamovi niekoho, s kým sa mohol stýkať, rozprávať sa s ním, zdieľať radosti, objavy atď.
Okrem riešenia problému osamelosti má manželstvo aj iné ciele.
Boh ponúkol vhodnú spoločnosť - Urobím mu pomocníka, ktorý mu bude podobný.
V 19. a 20. verši Genezis 2 čítame, že Boh priviedol všetky zvieratá pred Adama, aby ich mohol pomenovať. Zvieratá pred ním nepochybne prechádzali v pároch a možno sa Adam sám seba spýtal: „Prečo nemám spoločníka?“ Namiesto toho, aby mu Boh dal zviera, stvoril z časti Adamovho tela (rebra) pomocníka, ktorý je ho hodný (Gn 2,18), schopný mu porozumieť a pomôcť mu.
Je to tiež odpoveď Biblie na otázku, či žena ma tú istú podstatu a manželstvo je inštitúcia lásky – rebro a srdce sú si blízko!
Boh poskytol vzájomnú lásku.
Žena bola Božím darom pre človeka. Adam musel byť ohromený Evou, jej úžasnou krásou. Musela to byť tá najkrajšia žena vo vesmíre. Vytvorené rukami samotného Boha! Ním vytvorená. Pred ňou Adam recituje prvú ľúbostnú báseň v histórii: „Toto je konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela. Bude sa volať Mužena, lebo z muža bola vzatá.“
Bola stvorená z neho, pre neho. Patria k sebe a boli stvorení, aby sa milovali. Vždy!
Slovenský preklad sa usiluje zachovať slovnú hračku, ktorá je v hebrejčine výraznejšia: Muž – išš, žena – Iššah.
Rovnosť:
Tu je dobré zdôrazniť, že hoci Eva bola stvorená pre Adama, ako čítame v 1. liste Korinťanom, kapitola 11, verš 9, nemali by sme predpokladať, že žena má menšiu dôležitosť, ale že existuje rozdiel v úlohách. od začiatku. Navyše výraz: Urobím mu pomocníka, ktorý mu bude podobný.“ (Gn 2,18) za žiadnych okolností nenaznačuje pocit menejcennosti.
Rozdiel medzi mužmi a ženami je v rolách a nie v dôležitosti. Obaja sú rovní Bohu. Nech muž a žena vo vzájomnom manželskom zväzku žijú podľa Božieho zámeru aby sa dopĺňali!
Biblická pasáž z Genezis 2:18-24 nás učí, že manželstvo sa zrodilo v srdci Boha, keď ešte neexistovali zákonodarcovia, zákony, štát ani cirkev.
Odkaz tohto úžasného textu pre nás je veľmi obohacujúci!
Pekne to vyjadruje responzóriový žalm 128. V oficiálnom slovenskom katolíckom preklade je preto žalm pomenovaný názvom „Rodinný pokoj v Pánovi“,
Žalm vykresľuje príťažlivý obraz rodinného života.
Svojím obsahom sa tento žalm hodí nielen ako odpoveď na prvé čítanie tejto nedele o stvorení ženy, ale aj ako príprava na počúvanie evanjelia, v ktorom Ježiš vysoko vyzdvihuje manželskú vernosť a nerozlučiteľnosť a odmieta rozvod ako riešenie manželských kríz.
Čítame v ňom:
Tvoja manželka je ako plodonosný vinič * vnútri tvojho domu. Tvoji synovia sú ako mládniky olivy * okolo tvojho stola.
Evanjelium nás privádza do tvrdej reality! Budeme opäť počuť polemiku Pána Ježiša s farizejmi. Farizeji akoby vôbec Ježiša nepočúvali, lebo sa považovali za múdrych a chceli Ježiša presvedčiť o svojich názoroch. A keďže ide o veľmi dôležitú problematiku – manželstvo, rodinu, Ježiš im vyčíta tvrdosť srdca.
Ježiš sa necíti viazaný starými zvyklosťami. Ani Mojžišova autorita nie je dôvodom pre dodržovanie zvyklostí, ktoré už stratili zmysel.
Sú však piliere stability ľudskej spoločnosti, ktorými sa nesmie otriasať. V dnešnom evanjeliu Pán zdôrazňuje dva: pevnosť manželstva a rovnoprávnosť ženy.
Dva prípady v dnešnom evanjeliu ukazujú, ako boli učeníci stále ďaleko od Ježišovej mentality, napriek tomu, že ho nasledovali vo dne i v noci.
Prvý z nich sa týka manželskej nerozlučnosti.
Farizeji, odvolávajúc sa na mojžišovskú kazuistiku, chcú Ježiša zdiskreditovať a pýtajú sa na možnosť rozvodu.
Ideálom teda nie je možnosť rozvodu (často svojvoľného), ale jednota a nerozlučiteľnosť manželstva, ktorá je odrazom lásky Najsvätejšej Trojice a lásky Krista k Cirkvi (porov. Ef 5,21nn) .
"Ideál manželstva, ktorý siaha na počiatok ľudstva, bol ťažký už v časoch Mojžiša. Dnes ešte viac. Manželstvo je dnes ovplyvnené prevládajúcou mentalitou, v ktorej sa všetko považuje za jednorazové: „použite to a zahoďte to“. Pokiaľ ide o manželstvo, táto mentalita je úplne nesprávna a smrteľná" (R. Cantalamessa).
Turzovka, 6.10.2024
Pozrite tiež: