Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Uvedenie do bohoslužby:

V dnešnom evanjeliu budeme opäť počuť polemiku Pána Ježiša s farizejmi. Farizeji akoby vôbec Ježiša nepočúvali, lebo sa považovali za múdrych a chceli Ježiša presvedčiť o svojich názoroch. A keďže ide o veľmi dôležitú problematiku – manželstvo, rodinu, Ježiš im vyčíta tvrdosť srdca.

Ako sme my prichystaní na bohoslužbu? Chceme Bohu prednášať svoje žiadosti, ostávať vo svojich, často mylných názoroch, alebo chceme aj počúvať? Ako je pripravené naše srdce?                                              

Uvedenie do bohoslužby:

  1. Gn 2,18-24

Starozákonné symbolické rozprávanie o stvorení muža a ženy vyzerá ako krásny sen o jednote a rovnosti oboch pohlaví. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo - volá z hlbín vekov hlas Stvoriteľa. Kiež by ten hlas zaznel všade, kde medzi muža a ženu vstupuje nesvornosť a panovačnosť jedného nad druhým.

  1. Žid 2,9-11

My sa niekedy za svoju vieru v Ježiša hanbime. Ježiš má viac dôvodov hanbiť sa za to, že je bratom, kdekoho z nás! Ale on sa za nás, hriešnych, nehanbí, - budeme čítať v liste Židom.

  1. Mk 10,2-16

Ježiš sa necíti viazaný starými zvyklosťami. Ani Mojžišova autorita nie je dôvodom pre dodržovanie zvyklostí, ktoré už stratili zmysel.

Sú však piliere stability ľudskej spoločnosti, ktorými sa nesmie otriasať. V dnešnom evanjeliu Pán zdôrazňuje dva: pevnosť manželstva a rovnoprávnosť ženy.

PREČO TRHANIE

Takmer každý týždeň v našich kostoloch kňaz vyhlasuje: “Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje”. Takmer každý deň v súdnych miestnostiach u nás počuť: Súd vyhlasuje manželstvo za rozvedené. Taká je naša realita: sobáše a rozvody.

Dnes musíme uvažovať o tomto pálčivom, tak našom, ako aj celosvetovom probléme. Do problému nás vovádza rozhovor Ježiša s farizejmi.

            Treba si v ňom objasniť tri základné skutočnosti:

Prvou je Mojžišov zákon, ktorý dovoľoval manželskú rozluku (Dt 24, 1-4). Muž mohol podľa tohto zákona prepustiť manželku, keď na nej zbadal „niečo odporné”. Mohla to byť nejaká telesná alebo mravná chyba. Aby bola rozluka platná, musel muž napísať manželke prepúšťací list. List podpísali dvaja svedkovia. Tento úradný akt mal pomôcť, aby si to muž rozmyslel a ženu neprepustil. Zvlášť, keď ju chcel prepustiť pre nepatrnú vec. Prepúšťacím listom sa židovské manželstvo právne rozlučovalo a obe stránky mohli uzavrieť nové manželstvo.

Druhou je Ježišove vysvetlenie, prečo Mojžišov zákon existoval: „Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto ustanovenie”. Ježiš nehovorí, že im dal zákon, ale len ustanovenie. Ide o ústupok, ktorý urobil kvôli ich ľudskej slabosti. Kvôli neochote zachovávať Božie prikázania. To nebola nejaká výsada, ale znak zatvrdlivosti ich sŕdc. Bola to skôr výnimka, ktorú si vynútili okolnosti.

Najdôležitejšia je tá časť rozhovoru, v ktorom Ježiš vysvetľuje Boží plán manželstva. Manželstvo je ustanovenie Božie od počiatku stvorenia. Je to ustanovenie tak silné, že človek kvôli nemu musí rozviazať aj putá s vlastnou rodinou, aby sa s vybraným partnerom stal jedným telom. Takýto poriadok chcel Boh od počiatku a on musí mať prednosť aj pred Mojžišovým zákonom. A nikto nemá právo toto jedno telo muža a ženy rozdeliť. Ježiš teda obnovuje pôvodný úmysel svojho Otca a povyšuje tento vzťah na sviatosť.

Aj keď žijeme v dobe po príchode Mesiáša (Záchrancu) - Ježiša, aj keď dáva vo sviatosti manželom zvláštnu pomoc, predsa by aj dnes veľa mužov a žien privítali, keby mohli aj oni napísať svojmu partnerovi prepúšťací list a znova uzavrieť sviatostné manželstvo. Nie je v tejto chvíli možné vysvetliť všetky dôvody, prečo je to tak. Spomeňme si aspoň dva.

Prvým je postupné implantovanie do mozgov mladých ľudí názor, že vždy sa dá z manželstva „ujsť”. Za posledné desaťročia sa vytvorila taká spoločenská mienka, že normálnejší je rozvod a raritou sa stáva, keď manželia žijú spolu do smrti. Napríklad jedna celebrita hovorí: Som happy. Už tri mesiace žijem krásne s priateľom. Aj keď nemusí mať takáto mienka na každého mladého človeka rovnaký vplyv a zaiste veľa mladých ľudí vstupuje do manželstva s pravým a kresťanským úmyslom, predsa žijú pod silným tlakom prostredia a názorov, že rozvod je čosi normálne. Momentálne sa zdá, že všetky aktivity, ktoré robia pre záchranu manželstva rozličné spoločenské a náboženské organizácie, nie sú príliš úspešné. Sú ale potrebné, aby sa postupne zničili choré implantáty v mozgoch a srdciach mladých ľudí. A keď už aj nie u všetkých, tak aspoň u niektorých.

Druhý dôvod sa týka oblasti viery. Snúbenci stoja pred oltárom a sľubujú Bohu, že svojho manžela a manželku nikdy neopustia. Koľkí si ale uvedomujú, prežívajú a veria, že sľub si nedávajú len sami sebe ale aj Bohu? Koľkí veria, že Boh sa môže stať naozaj súčasťou ich života? Koľko kňazov má skúsenosti, že veľa snúbencov si náuky odtrpí a pokladá ich za formalitu, lebo to tak musí byť. A keď sa ich kňaz opýta, či majú nejaké otázky k problematike sobáša a manželského života, tak ich väčšinou zaujíma, či môžu mať na sobáši kameru, či bude organista, či bude spevokol, alebo či majú sedieť po pravom alebo ľavom boku. Najmä nevesty chcú mať „hollywoodsky spôsob“ – aby išli samé, aby bol pochod, aby vynikli... Jednoducho ich zaujíma, či bude pri sobáši dostatočná paráda a do akej miery sa na tom Cirkev bude podieľať. Nič iné ich nezaujíma. Prípadne dodajú: musíme ísť aj na spoveď, že?! A aj sv. spoveď je len v oblasti sobášnych formalít. Opýtať sa na duchovný a sviatostný život v manželstve to ich ani vo sne nenapadne. Nemôže ich to napadnúť, lebo sú, aj keď to znie tvrdo, v podstate neveriaci.

Aj keď budeme uvažovať o problematike manželstva z akéhokoľvek hľadiska, všetky cesty napokon vedú do rodiny. V akej rodine mladý človek vyrástol. Aké hodnoty rodina uznávala. Aký tam bol úprimný a pravdivý náboženský život. Aký príklad manželského života ponúkli rodičia svojim deťom. Deti z rozvedených rodín majú tendenciu aj malý problém riešiť rozvodom. Veď to tak urobili aj ich rodičia. Robia to po ich vzore.

Ostatne dva týždne rozvírili média diskusiu o celibáte, že jeho zrušenie by pomohlo zvýšeniu kňazských povolaní. Poukazuje sa na to, že gréckokatolíci, ktorí sa môžu pred vysviackou oženiť, majú viac povolaní. Pekne to povedal ich vikár: Ak máme viac povolaní tak preto, lebo na východe majú rodiny viac detí, tam je rodina rodinou. Zas sme pri rodine.

Sobáše a rozvody. Ešte to asi dlho potrvá. Veľa vecí my kresťania nemôžeme ovplyvniť. Manželský život a prípravu naň však ovplyvniť môžeme a musíme. Lebo čím viac sa budú rozpadať naše manželstvá, tým viac sa stane náš svet „slzavým údolím”. Lebo človek nemôže vymyslieť lepší plán života medzi mužom a ženou, ako Boh.

Ježiš sa necíti viazaný starými zvyklosťami. Ani Mojžišova autorita nie je dôvodom pre dodržovanie zvyklostí, ktoré už stratili zmysel.

Sú však piliere stability ľudskej spoločnosti, ktorými sa nesmie otriasať. V dnešnom evanjeliu Pán zdôrazňuje dva: pevnosť manželstva a rovnoprávnosť ženy.

Korňa, 6.10.2018

Pozrite tiež: https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/557-27-nedela-v-cezrocnom-obdobi

Alebo: https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/558-27-nedela-v-cezrocnom-obdobi-deti




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2018.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.