Mt 28, 1-10
Keď som ako tínedžer čítal: „Ježiš zomrel za tvoje hriechy“, minimálne sa mi to nepozdávalo
Veď ja som vtedy nežil keď zomrel a aby Ježiš až tak veľmi musel trpieť, sa mi nepozdávalo. Neuvedomoval som si veľkosť hriechu ani to, že u Boha je len teraz a on videl už vtedy aj moje hriechy.
Včera pod krížom a dnes pri hrobe Pána Ježiša, sme možno skúmali, kto bol vinný za smrť Pána Ježiša. Naše skúmanie by nás malo ohromiť: Nie len Pilát, Herodes, Kajfáš, Ananiáš, židovský ľud, ale aj ja. Tak ako hovorí prorok Izaiáš: „On pre náš pokoj znášal trest a jeho rany nás uzdravili". Dokiaľ človek nepochopí, že to naozaj naše hriechy pribili Pána Ježiša na kríž, dokonca, že to moje hriechy spôsobili jeho smrť, dovtedy neobjaví prameň kajúcnosti, ktorý každý kresťan potrebuje odhaliť. Teológovia hovoria, že aj kvôli jednému človekovi, teda aj kvôli mne, by sa obetoval Ježiš.
Mystici sebakriticky hovoria tvrdé slová:
Teda aj ja, aj ty si vrah! Nie je nič hroznejšie ako toto poznanie. Akú úctu si pre seba vyžaduješ „vrah Božieho Syna“? Chceš, aby si ťa druhí ctili a vážili? Plač nad sebou! Pohŕdaj sebou! Nie sme vrahmi len v prenesenom zmysle slova. Sme skutoční vrahovia, ktorí majú na svedomí život Pána Ježiša v sebe i vo svojich blížnych.
Toto nie je nijako potešiteľné zistenie. Človek sa po ňom nijako dobre necíti. Jeho sebavedomie opadne, hrozí sa dňa, keď sa stretne so živým Bohom. Nie je to stav, v ktorom by sa dalo pokojne ďalej žiť. Mať perspektívu pekla, je hrozné. Teda poďme radšej ďalej, odíďme spod kríža a hľadajme spolu so ženami, či pre nás neexistuje nejaká záchrana.
„Keď sa pominula sobota, na úsvite prvého dňa v týždni prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob.“ Spolu s nimi poďme aj my. Ona predstavuje nás všetkých. Všetci sme z toho istého cesta. Naše bytie nie je lepšie ako jej. Z vnútra nás všetkých môže vychádzať zloba. Ale, hoci sme zlí, vieme robiť aj dobré veci. Cítime sa vinní a chceme sa nejako ospravedlniť. Hľadáme možnosť ako vzdať poslednú úctu Zavraždenému. Chceme byť s tým, s ktorým sme nemali silu kráčať, kým žil medzi nami.
A tu svitá nádej veľkonočného rána:
„Vtom nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň. Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh"... A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“ Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“
Aj nám hovorí Ježiš: Nebojte sa!
Turzovka - vigília,30.3.2024
Pozrite tiež:
https://www.faraturzovka.sk/liturgia/velka-noc/701-biela-sobota
https://www.faraturzovka.sk/liturgia/velka-noc/702-biela-sobota-vigilia
https://www.faraturzovka.sk/liturgia/velka-noc/703-velkonocna-vigilia
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/2940-biela-sobota-21
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/3875-biela-sobota-23