Uvedenie do bohoslužby:
Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána a vigília, ktorá sa v nej slávi, pripomína svätú noc, v ktorú Pán vstal z mŕtvych, a pokladá sa za „matku všetkých vigílií“. V nej totiž Cirkev bdie a očakáva Pánovo zmŕtvychvstanie.
Je tomu dvetisíc rokov, čo v predvečer izraelskej Veľkej noci bol obetovaný skutočný Baránok – Vykupiteľ sveta. Kristus sa obetoval za nás na dreve kríža, a na tretí deň vstal z mŕtvych. Toto je dôvod, prečo i my oslavujeme Veľkú noc.
Vzkriesený a oslávený Kristus už neumiera a svieti celému svetu ako záruka nového a večného života. Preto sa aj dnešné obrady oslavy Kristovho zmŕtvychvstania začínajú obradom svetla. Kňaz požehná oheň, z neho potom zapáli Veľkonočnú sviecu – paškál. Táto svieca je označená číslicami kalendárneho roka a prvým a posledným písmenom gréckej abecedy – alfa a omega, ktoré symbolizujú, že Kristus je počiatok i koniec všetkého. Budú do nej vložené aj hrudky tymianu na pamiatku oslávených Kristových rán.
Po skončení týchto symbolických úkonov sa táto svieca ponesie na čele sprievodu k oltáru ako symbol vzkrieseného Krista. Na každé zvolanie „Kristus svetlo sveta“ odpovieme „Bohu vďaka“. Po druhom zvolaní, pred vchodom do kostola, si od paškálu zapália sviečky miništranti a potom aj ostatní.
Pred Veľkonočným chválospevom
Dnešná noc je zasvätená Pánovi. Stojac s horiacimi sviecami v rukách si teraz vypočujeme Veľkonočný chválospev. Pamätajme na slová Písma: „Blažení tí, ktorí očakávajú Pána, keď znovu príde a nájde ich bdieť.“
Po Veľkonočnom chválospeve
Sviece teraz zhasnime. Nasleduje druhá časť dnešnej liturgie – bohoslužba slova. Cirkev nám dnes piatimi čítaniami zo Starého zákona a dvomi z Nového zákona chce akoby v skratke ukázať dejiny spásy a ich vrchol – Ježiša Krista.
Pred prvým čítaním:
Stvorenie sveta: Gn 1, 1 – 2, 2 alebo 1, 26 – 31a
Správu o stvorení sveta nechápeme ako vedeckú rozpravu, ale ako náboženský výrok o Bohu a o svete, ktorý stvoril, a najmä o človekovi a jeho vzťahu k Bohu a k svetu. Vyzdvihuje sa významné stvorenie človeka. Boh ho stvoril s múdrosťou a láskou na svoj obraz a podriadil mu stvorenstvo. Ono má poslúchať človeka, ale človek ho má spravovať podľa Božieho poriadku.
Na začiatku sveta silou Božieho slova povstali všetky stvorenia, na vrchole ktorých stojí človek stvorený na obraz a podobu Boha.
Pred druhým čítaním
Prechod cez Červené more: Ex 14, 15 - 15, 1
Východ z Egypta žije vo vedomí Izraela ako základná udalosť, ktorou sa začala ich spása. Egypt znamenal otroctvo. Červené more by bolo znamenalo pre Izraelitov smrť, keby Boh nebol zasiahol. Apoštol Pavol nazýva prechod cez Červené more „krstom“, predobrazom krstu, v ktorom sme spolu s Kristom zomreli a vstali z mŕtvych. Záchrana v Červenom mori je predobrazom záchranného Božieho zásahu na konci čias.
Izrael bol vyvedený z Egypta na slobodu. Nepomáha im ich sila, ale Boží zásah: more, ktoré sa rozdelí a poslušné vody, ktoré ich nechajú prejsť a stávajú sa aj znakom trestu. Boh riadi dejiny a Boh súdi.
Pred tretím čítaním
Spása je dar pre všetkých: Iz 55, 1 - 11
„Poďte k vodám všetci, čo ste smädní.“ Voda prisľúbená prorokom je Duch Svätý, prúdiaci z Pánovej smrti a zmŕtvychvstania; je milosť, ktorá obnovuje dušu, očisťuje ju od každého zla a spája ju s Bohom.
Boh nechce iba príležitostne pomáhať, ale chce byť „večnou zmluvou“. Od ľudu sa žiadajú isté predpoklady: má si byť vedomý smädu a hladu, čiže vlastnej chudoby, a otvoriť sa Božím darom. Úprimne má hľadať Pána a veriť jeho slovu.
Pred štvrtým čítaním
Prameň múdrosti: Bar 3, 9 – 15. 32 – 34, 4
Vyhnanstvo Izraela je znak toho, že opustil Boha, zanechal „prameň múdrosti“, že vieru nahradil neverou, nedôverou. Treba nájsť vieru znova v Božom zákone, v slove, ktoré vyjadruje Božiu vôľu.
Človek sám nemôže nájsť pravú múdrosť. Iba Boh pozná svoje tajomstvá a pravdu o všetkých veciach. Zákon zo Sinaja ukazuje na Krista, v ktorom sa nám zjavila Božia múdrosť a moc. On – Kristus – je pre všetkých ľudí cestou a pravdou.
Pred piatym čítaním
Nové srdce a nový duch: Ez 36, 16 – 28
Izrael sa dostal do vyhnanstva pre svoj hriech, preto, že zneuctil Božiu svätosť. Záchrana Izraela je dielom Božej milosrdnej lásky. Záchrana Izraela však nespočíva v tom, že sa vrátil do svojej vlasti. Potrebné je obrátenie a obnova. Tá nespočíva v moci človeka. Sám Boh mu dá nové srdce a nového ducha, aby mohol byť Božím ľudom. Izrael bol naším predobrazom. Aj nás milosrdná láska priviedla do Božieho kráľovstva. Boh nám dáva vo sviatostiach nové srdce a nového ducha, aby sme mohli byť ľudom a aby bol naším Bohom.
Po poslednom čítaní zo Starého zákona
A teraz nadišla chvíľa, keď tento chrám zaplesá veľkonočnou radosťou. Kňaz zaspieva slávnostné Glória a opäť zaznejú radostné tóny organu i mohutný hlahol zvonov, ktoré od Zeleného štvrtka mlčali. Tento chrám i celý svet zaplaví radostná zvesť, že Kristus slávne vstal z mŕtvych. Na znak toho sa od Veľkonočnej sviece zapália všetky sviece na oltári a prinesie sa socha Zmŕtvychvstalého. Potom si túto zvesť vypočujeme i z novozákonného čítania a evanjelia.
Nasleduje slávnostné Glória, pritom zvonia zvony i zvonce pri oltári a sakristii. Prinesie sa socha Zmŕtvychvstalého. Zapália sa sviece na oltári.
Po modlitbe dňa pred epištolou
Kristus zomrel a vstal z mŕtvych a už nikdy nezomrie. Jeho život je božským životom. A do tohto života vstupujeme krstom aj my. Tajomstvo Kristovej smrti a zmŕtvychvstania sa má odrážať aj v našom živote. To sa stáva, keď v sile krstu umiera v nás hriech a začíname žiť novým životom v Duchu Svätom.
Po epištole
Teraz všetci vstaneme. Keď sa zaspieva slávnostné Aleluja, my ho budeme opakovať v žalme, ktorý toľkokrát citovali apoštoli pri hlásaní veľkonočnej zvesti.
Aleluja je staroliturgická pieseň veľkonočnej radosti a v preklade z hebrejčiny znamená: chváľte Boha. Po dlhšej odmlke, od Popolcovej stredy, bude bohato zaznievať hlavne počas Veľkonočného obdobia.
Pred evanjeliom
Evanjeliom sa zvestuje pravda Pánovho vzkriesenia, ktorá je taká ohromujúca, že nevzbudila strach a úžas len pred dvetisíc rokmi, ale aj teraz - v nás. Kňaz zastupuje v liturgii anjela zvestujúceho veľkonočnú novinu.
Príhovor
My tu už spievame Aleluja a tešíme sa z Ježišovho zmŕtvychvstania. Vo Verím vyznávame: Zostúpil k zosnulým... Prečítajme si o tom niečo zo Starobylej homílie na svätú a veľkú sobotu:
Čo sa to deje? Aké je dnes veľké ticho na zemi! Veľké ticho a osamelosť. Veľké ticho, lebo Kráľ spí. Zem sa zľakla a zatíchla (Ž 76,9), lebo Boh v tele zaspal a zobudil tých, čo spali od vekov. Boh v tele zomrel a otriasol ríšou zosnulých.
Isto ide hľadať prvého otca ako stratenú ovcu (porov. Lk 15,3-4). Určite chce navštíviť tých, čo sedia vo tme a v tôni smrti (porov. Lk 1,79). Áno, Boh a jeho Syn idú vyslobodiť z múk uväzneného Adama a s ním uväznenú Evu (porov. Gn 3,15).
Pán k nim prišiel s víťaznou zbraňou kríža v náručí. Len čo ho zbadal prvý otec Adam, od úžasu sa bil do pŕs a zavolal na všetkých: „Môj Pán so všetkými.“ A Kristus odpovedá Adamovi: „I s duchom tvojím.“ Berie ho za ruku, budí ho a hovorí: „‚Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a zažiari ti Kristus.‘ (Ef 5,14)
Ja som tvoj Boh a kvôli tebe som sa stal tvojím synom, kvôli tebe a kvôli tým, čo vzídu z teba, teraz hovorím a svojou mocou rozkazujem tým, čo sú vo väzení: Vyjdite, tým, čo sú vo tme: Zažiarte, a tým, čo spia: Vstaňte!
Rozkazujem ti: Prebuď sa, ty, čo spíš! Veď som ťa nestvoril na to, aby si bol uväznený v podsvetí. Vstaň z mŕtvych; ja som život tých, čo zomreli. Vstaň, dielo mojich rúk! Vstaň, moja podoba, stvorená na môj obraz (porov. Gn 1,27)! Vstaň, vyjdime stadiaľto! Veď ty si vo mne a ja v tebe (porov. Jn 17,21.23); sme jedna a nerozdielna prirodzenosť.
Pre teba som sa ja, tvoj Boh, stal tvojím synom. Pre teba som si ja, tvoj Pán, vzal tvoju prirodzenosť sluhu. Pre teba som ja, čo som nad nebesiami, prišiel na zem, ba zostúpil som do podsvetia. Pre teba, človeka, stal som sa človekom, ktorému niet pomoci; moje lôžko je medzi mŕtvymi (porov. Ž 88,5-6). Pre teba, čo si odišiel zo záhrady (porov. Gn 3,23), v záhrade som bol vydaný Židom (porov. Jn 18,1) a v záhrade som bol ukrižovaný (porov. Jn 19,41).
Pozri na sliny na mojej tvári, ktoré som prijal pre teba, aby som ti vrátil prvotný život (porov. Gn 2,7). Pozri, ako ma bili po tvári; zniesol som to, aby som obnovil tvoju znetvorenú tvár podľa svojho obrazu.
Pozri sa na môj zbičovaný chrbát, na rany, ktoré som prijal, aby som odstránil bremeno tvojich hriechov, ktoré zaťažovali tvoj chrbát. Pozri na moje ruky, pre teba klincami pevne pribité k drevu, lebo ty si kedysi siahol rukou po strome zla.
Zaspal som na kríži a kopija prenikla do môjho boku, lebo ty si zaspal v raji a z tvojho boku vzišla Eva. Môj bok zahojil ranu tvojho boku. Môj spánok ťa vyvedie zo spánku v ríši smrti. Moja kopija odrazila kopiju namierenú proti tebe.
Vstaň, poďme stadiaľto. Nepriateľ ťa vylákal z rajskej krajiny a ja ti dám miesto už nie v raji, ale na nebeskom tróne. On ti zahatal obrazný strom života, ale ja, ktorý som sám život, spojil som sa s tebou. Ustanovil som cherubov, aby ťa strážili ako sluhovia; teraz urobím, že sa ti budú klaňať, akoby si bol Boh.
Nebeský trón je prihotovený, nosiči ochotní a prichystaní, svadobná komnata zariadená, jedlá pripravené, večné stánky a príbytky vyzdobené, pokladnice otvorené a nebeské kráľovstvo je od vekov pripravené.“
Po homílii
Kňaz teraz požehná krstnú vodu, ktorou sa bude krstiť počas celého Veľkonočného obdobia. Potom nasledujú Litánie k svätým, počas ktorých stojíme. Počas tohto obradu si všetci obnovíme svoje krstné sľuby, pričom budeme stáť so zapálenými sviecami v rukách. Pri tomto obrade môžeme za obvyklých podmienok získať úplné odpustky. V závere nás kňaz na pripamätanie si krstu pokropí krstnou vodou.
Nasleduje krátky príhovor kňaza, litánie k svätým, svätenie krstnej vody, obnovenie krstných sľubov a pokropenie ľudu. Počas toho treba spievať Asperges me. Potom nasledujú slávnostné Modlitby veriacich.
Po Modlitbách veriacich
Bohoslužba teraz pokračuje slávením Eucharistie. Pri obetovaní položme v duchu na oltár všetky svoje radosti a žiale, úspechy i sklamania, ale predovšetkým svoje srdcia.
Po Modlitbe po prijímaní
V našich krajoch sa podľa prastarej tradície slávi Kristovo vzkriesenie osobitnou slávnostnou procesiou. Začne obradom pri oltári, na pieseň Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych sa kňaz s asistenciou pohne stredom kostola a pred kostolom požehná s Najsvätejšou sviatosťou obec. Po príchode kňaza späť pred oltár spoločne zaspievame hymnus Teba Bože chválime a pieseň Prevelebnej tu Sviatosti. Potom nám kňaz udelí požehnanie Sviatosťou oltárnou, ktorým dnešné obrady končia. Na záver ešte zaspievame mariánsku antifónu Raduj sa, nebies Kráľovná.
Program: https://faraturzovka.sk/liturgia/velka-noc/703-velkonocna-vigilia