Gn 22,1-2a.10-13.15-18, Rím 8,31b-34, Mk 9,2-10
Tešíme sa keď vyhrá naše mužstvo, naša strana, keď je úspešný niekto, koho máme radi.
Vieme ako rodičia, najmä matky, preferujú svoje deti.
Ak túto skúsenosť aplikujeme na vieru, teší nás ak sa šíri, ak sme v rodine v prostredí v ktorom žijeme veriaci. A radšej počúvame o Ježišovi víťazné príbehy, ako o jeho utrpení.
V druhú pôstnu nedeľu je nám ponúknutý radostný príbeh Premenenia Pána Ježiša. Nachádzame ho vo všetkých troch synoptických evanjeliách a tento rok sme počuli Markovu verziu.
Evanjelisti používajú na predstavenie svojho posolstva biblický jazyk a obrazy. Pokúsime sa pochopiť tieto obrazy a potom uchopiť posolstvo príbehu pre náš život. Aby sa nám príbeh nielen páčil, ale nás aj obohatil.
Najčastejšia interpretácia, ktorá sa zvyčajne dáva tomuto príbehu, je tá, že Ježiš privilegoval troch svojich učeníkov (možno najlepších, akých mal), vyviedol ich na horu a potom im ukázal kúsoček z neba. Tu by sme mohli cítiť závisť voči Petrovi, Jakubovi a Jánovi, ale tento príbeh by potom nám nemal čo povedať pre náš život. Text napísaný za účelom posilnenia viery prvých kresťanských spoločenstiev a tiež našej viery. Tento príbeh nám chce predstaviť cestu, ktorú učeníci vykonali, aby pochopili identitu svojho Majstra. Cieľ, ktorý majú všetci traja evanjelisti, je dosiahnuť to, aby sme kráčali aj my po ceste, ktorá je ťažko pochopiteľná a ešte ťažšie uskutočniteľná: nasledovať Majstra.
Na to potrebujem mať rovnakú skúsenosť, akú mali traja učeníci na hore. Jednoducho povedané: ak nebudeme rovnako ako traja apoštoli aj my vidieť premenenú tvár Pána, nebudeme ho neskôr vládať nasledovať na ceste na ktorú nás pozýva a ktorou nás predišiel.
Vypočujme si, do akej súvislosti umiestňuje evanjelista Marek tento príbeh. Je veľmi dôležité zasadiť ho do súvislostí a v skutku evanjelista to aj výslovne robí. Ak chceme pochopiť, musíme sa ísť pozrieť, čo stalo sa pred šiestimi dňami.“
Voľne parafrázovaním si to pripomeňme:
Peter odpovedal na otázku Majstra o tom kým je: „Ty si Kristus, ty si Mesiáš, ktorého čakajú v Izraeli po celé storočia“. Ježiš neodmietol Petrovu odpoveď, preto u apoštolov hneď vzniklo veľké nadšenie. Pomysleli si: „Teraz aj my začneme byť úspešní a začneme byť niekým dôležitým na tomto svete.“ - Ale Ježiš pokračoval slovami: „Syn človeka musí veľa trpieť, musí byť staršími, veľkňazmi a zákonníkmi odmietnutý, odsúdený na smrť, zabitý a po troch dňoch vstane z mŕtvych“. Hneď nato dodal: „Ak chce niekto kráčať takou istou cestou, nech prestane myslieť na seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma, pretože ak si chce niekto nechať život pre seba, stratí ho, ak svoj život nasmeruje na evanjelium a ponuku ktorú mu dávam, zachráni si ho“.
Nadšenie apoštolov muselo byť okamžite schladené. V skutku, Peter v mene všetkých zareagoval a povedal: „Teda tak toto nie! To sa Ti nesmie stať! Veď aj Tóra hovorí, že osoba odsúdená na smrť je Bohom prekliata.“ Keď evanjelista Marek písal svoje evanjelium, bolo to v rokoch 68 – 70 bezprostredne po Nerovom prenasledovaní. Kresťanské spoločenstvá boli zranené, ale stále veľmi živé. Veľkou ťažkosťou, veľkou prekážkou vytrvať vo viere v Krista a jeho evanjelia bol práve kríž, pretože ten sa považoval za prekliatie. Ako mohol byť mesiáš ukrižovaný a porazený? Ako mohol byť mesiášom na ktorého Izrael čakal celé storočia ten, kto nakoniec zlyhal? Kríž bol prekážkou viery v Ježiša. Pavol to hovorí v liste Korinťanom: „Kríž je pre Židov pohoršením a pre pohanov bláznovstvom.“
My dnes máme ako náš symbol viery práve kríž. Tento symbol neustále robíme keď sa napr. prežehnávame, aby sme tak pred sebou samými ako aj pred inými vytrvali v požiadavke, ktorú nám dal Ježiš. Prví kresťania, ale nemali kríž ako svoj symbol. To sa stalo až keď Konštantín po objavení Božieho hrobu vztýčil na Kalvárii zlatý kríž. Až potom sa stal kríž symbolom kresťanov. Predtým mali kresťania ako svoje symboly kotvu, rybu, pelikána, Alfu a Omegu, ale nie kríž.
V Palatínovej pedagogike sa našli veľmi známe grafity. O čo sa jednalo? Existovala akási škola na výcvik cisárskych sluhov. Čo sa nachádza na tých grafitoch? Vidíme tam ukrižovaného s hlavou somára, kríž a nápis: „Alexamenos adoruje svojho Boha“, s najväčšou pravdepodobnosťou bol Alexamenos našim bratom vo viere, ktorému sa jeho kolegovia, cisárski sluhovia vysmievali pravdepodobne za uctievanie kríža. Pomyslime na Pavla, ktorého komunita v Antiochii spolu s Barnabášom vybrala, aby šiel ohlásiť vieru v Krista židom rozptýleným po celom svete. Prešiel cez všetky synagógy veľkých mieste Rímskej ríše a ohlasoval im, že Mesiáš na ktorého čakali, už prišiel. Predstavte si radosť, keď im povedal: „Mesiáš prišiel!“. Ale keď potom dodal: „Bol odsúdený, zabitý, zomrel na kríži“, tak nečudo, že Pavla vyhnali zo synagóg von. Jedna z najväčších snáh prvých kresťanov spočívala práve v tom, pomôcť ľuďom pochopiť, že kríž nebol škandál, nebolo to šialenstvo, ale bolo to vyjadrenie Božej lásky a Božej múdrosti. Nebolo to ľahké.
Až v týchto súvislostiach života prvých kresťanských spoločenstiev sa začína správne chápať posolstvo príbehu Premenenia Pána. Príbeh Premenenia je odpoveď na tajomstvo ukrižovania. Ježiš v príbehu berie so sebou Petra, Jakuba a Jána a vyvedie ich na vysoký vrch. Sú to biblické obrazy, ktoré sa teraz pokúšame rozlúštiť a porozumieť im, pretože to je cesta, cez ktorú aj my máme odpoveď na tajomstvo kríža.
Kroky, ktoré musíte podniknúť, sú tieto: Ak chcete pochopiť, ako to, že Boží Mesiáš bol neúspešný, opovrhnutý všetkými ľuďmi a popravený, tak prvým krokom, ktorý musíme urobiť je: opustiť rovinu, na ktorej sú všetci ľudia. Opustiť prízemné miesto kde človek rozmýšľa podľa kritérií tohto sveta a nechať sa sprevádzať Ježišom, nechať sa ním chytiť za ruku a začať stúpať na horu.
Čo je to hora?
Je to miesto, kde sa naše myšlienky prispôsobujú Božím. Sem vedie Ježiš svojich učeníkov a sem vedie aj nás, ak chceme pochopiť tajomstvo kríža. Nie je to hmotná hora, ale je to okamih, v ktorom sa človek začína vstupovať do Božieho spôsobu uvažovania a potom sa učí formovať svoje pocity a túžby. Hora predstavuje vnútornú skúsenosť Božej prítomnosti. Je teda potrebné odísť z roviny, zo všetkých prízemností a začať stúpať hore, až vystúpiť do neba - tam kde vládnu Božie myšlienky – neraz tak vzdialené nášmu pozemskému zmýšľaniu.
Druhý detail ktorý zachytáva iba Marek: „len ich“ – iba ich samotných. Aby sa dokázal prijať Boží spôsob myslenia, musíš zostať s Ježišom sám. Tieto chvíle intimity s ním sú nevyhnutné: v tichu, v meditácii, v modlitbe, v okamihoch, keď zapojíte sa do jeho spôsobu videnia sveta, ľudí a života.
Naše kritériá posudzovania ľudí sú v našich srdciach príliš silno zakorenené. Len si spomeňte na Petrovu reakciu: „To sa Ti nesmie stať“. Vtedy Ježiš okamžite dodal: „Myslíš podľa ľudí, nie podľa Boha.“ Dôležité pre nás je: „Odíď od hromady márností, od banalít, od spôsobu uvažovania ľudí, ktorí myslia iba hľadiac na realitu a úspechy tohto sveta. Vezmi do ruky evanjelium, začni uvažovať, formuj si svoj úsudok podľa Boha. Zamysli sa a nakoniec prídeš k záveru, že evanjelium má pravdu, že byť človekom znamená nasledovať Ježišovu cestu, cestu – ktorá hovorí o živote ako dare a že stojí za to vložiť námahu do realizácie toho, čo Ježiš povedal“.
Teraz si vypočujme, čo sa stane na hore:
Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil.
Keď ste na vrchole hory, tak už viac nevidíte veci rovnako ako predtým keď ste boli medzi ľuďmi. Vtedy ste uvažovali rovnako ako oni. Teraz ste na vrchole hory a aj Ježiš sa tam javí inak. Keď niekto vstúpi do Božieho sveta, je svedkom premeny svojej tváre, je premenený, nie je rovnaký ako keď bol len na úpätí hory, dolu na planine.
Tí ľudia naďalej vidia Ježiša ukrižovaného rovnako, ako ho videli predtým. Teraz na vrchole hory vidia Ježiša premeneného. Dolu na planine ľudia vidia Ježiša ako dobrého, veľkorysého a múdreho človeka, ale porazeného, rozdrveného. Vidia ho ako toho, kto nevyhral bitky, nevidia ho ako toho, kto by bol tak veľký že by si bol býval schopný podmaniť kráľovstvá a potom vystúpiť na trón. Nemal žezlo aby velil veľkému množstvu sluhov.
Iba tí, ktorí sa odovzdajú Ježišovi z Nazareta teda ho počúvajú srdcom, vystúpia s nim na vrch, iba tí sa stanú podobnými jemu. Stanú sa synmi ktorí budú rozpoznaní Otcom, synmi, ktorí sa mu skutočne podobajú. Podobnosť s Otcom je daná láskou.
Turzovka, vigília 24.2.2024, Lutiše, 25.2.2024
Pozri tiež:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/217-2-postna-nedela
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1635-2-postna-nedela-4