Gn 22,1-2a.10-13.15-18, Rím 8,31b-34, Mk 9,2-10
Minulú nedeľu sme hovorili o potrebe zamýšľať sa, aby sme sa stali osobnosťou a nestali sa otrokmi iných ľudí, alebo svojich vášni.
Keď som sa zamýšľal nad svojou rečou nebol som spokojný. To je dobre z dvoch dôvodov:
- Je dobre, že sa aj ja zamýšľam :-)
- Je vraj dobre keď nie je človek spokojný, nespokojnosť je hnacím motorom k nejakým výsledkom.
Prečo nespokojnosť? Nezodpovedal som na mnohé otázky – to sa samozrejme nedá za 10 minút a snáď ešte budem mať možnosť kázať.
Nespokojnosť bola hlavne v tom, že som nepovedal podstatne: nestačí sa iba zastaviť a rozmýšľať. Treba niečo viac, to som naznačil pred požehnaním, keď som povedal: Rozmýšľajte, dobre myšlienky potom realizujte. Áno, mala by nasledovať realizácia. Tu bola ta moja nespokojnosť: Dostali sme sa totiž k Aristotelovmu pedagogickému bludu, ktorý tvrdil, že stačí ľudí vzdelávať a oni sa stanú dobrými. Z pohľadu našej témy: Nestačí iba rozmýšľať, aby človek zvládol život.
Poviem to postrehom, ktorí ste všetci zažili, alebo boli priamo aktérom: Na začiatku dediny som všimol mladého muža ako stojí v zime pod strechou a fajčí. Vyšiel si pofajčiť. Ak by rozmýšľal, tak si musí položiť otázku: Prečo fajčím? Odpoveď? Lebo mi to chutí. Prečo mi to chutí? To je ťažko povedať! Jedno je isté, keď začínal, nechutilo mu to! Keby naraz vyfajčil cigaretu tak mu je zle. Prečo teda fajčí? Nebol osobnosťou, dal sa strhnúť! Čo si tento muž musí povedať? Fajčím, lebo som si zvykol a aj keď to ide do peňazí a škodí mi to. Ak rozmýšľa ďalej, musí si povedať - skončím!
Koľkí začali rozmýšľať – aj takto múdro a nezvládnu to! Rozšírme to na alkohol, rozčuľovanie, nestriedmosť v jedení, v ohováraní, v iných vášňach, hriechoch...
Toto je ten Aristotelov pedagogický blud – nestačí vedieť!
Čo je teda treba? Mať pevnú vôľu to dobro ku ktorému uvažovaním dôjdeme aj nasledovať. Každý má pevnú vôľu, presnejšie môže mať, ak má motiváciu.
Tak sme sa dostali k dnešnému evanjeliu. Ježiš veľmi dobre vedel, že nestačí apoštolov iba učiť, že je treba ich aj povzbudiť, aby neklesali na duchu najmä keď im hovoril utrpení a o kríži. Vedel, že ich treba povzbudiť, motivovať.
Premenil sa pred nimi a ukázal im, že sa to oplatí, lebo majú cieľ – niečo radostne! Niečo z toho zažili. Dobre nám je tu, hovorí Peter. Niečo podobné hovoria všetky čítania dnešnej nedele.
- čítanie: Abrahám je v bezvýchodiskovej situácii. Má obetovať syna. Je si veľmi dobre vedomý, že ma stratiť dlho očakávaného syna, ktorý mu tvár premenil v stály úsmev. Veď syna tak aj nazval. Abrahám sa už naučil dôverovať Bohu a vedel, že sa oplatí obetovať pre neho aj to najdrahšie. Abrahámovi aj nám Boh ukázal, že dôveru nesklame. Skončilo to krásne! Predstavte si, žeby Abrahám nepočúvol – v akom strachu, neistote by žil...
2 čítanie: Sv. Pavol ide ešte ďalej. Nielen k dobrému koncu tu na zemi. Abrahám sa aj tak musel rozlúčiť so synom. Pavol hovorí o stálom šťastí – zmŕtvychvstaní.
Prečo Abrahám, Pavol, apoštoli dokázali tak veľa obetovať pre Krista? Odpoveď je relatívne jednoduchá:
Abrahám opustí civilizovanú krajinu a ide do neznáma. Videl ako mu Boh pomáha. Uvedomil si, že jeho syn je darom Boží. Veď ho mali v čase keď on aj Sára boli už starci. Rozmýšľal, vnímal Božie riadenie a videl, že sa oplatí žiť s Bohom.
Sv. Pavol ktorý prenasledoval nasledovníkov Ježiša Krista – kresťanov, si naraz uvedomil svoje poblúdenie, uvedomil si veľkú lásku Božiu a stál sa Ježišovým apoštolom. Aj dnes v 2. čítaní píše: Keď Boh neušetril vlastného Syna, a vydal za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!?
Vidíme, že sa oplatí pre Boh niečo obetovať. Sme šťastní ak k tomu záveru dôjdeme. Potom dokážeme úžasne veci. Ako napríklad spomínaný Abrahám. Jeho synovec Lot sa osamostatnil a robil Abrahámovi problémy. Ten mu navrhol aby si vybral pastviny. Lot samozrejme išiel k mestám Sodome a Gomore, lebo tam boli lepšie pastviny a možnosť obchodovania s mestami. Abrahám ustúpil. Bol si vedomý, že Boh mu pomôže. A bolo tak! (Viď Genezis 13)
Takže, ak si nájdeme čas na uvažovanie zachytíme dobrotu Božiu, potom nebude pre nás problém niečo aj obetovať.
Turzovka – Vršek, 28.2.2021