Am 3, 1-8; 4, 11-12, Mt 8, 23-27
Počúvate o rôznych životných búrkach.
Možno ich aj sami prežívate. Nevieme si predstaviť hrozné tragédie ľudí, ktorí stratili svojich najbližších pri zemetrasení vo Venezuele, možno niektorí tam prežívajú posledné chvíle života po troskami.
Môžu to však byť aj rodinné a osobné búrky, často i psychické. Ide búrky nášho života, naše nešťastia a pády, naše prehry a zlyhania, choroby a utrpenie. To všetko odhaľujú našu zraniteľnosť. A zároveň nás núti hľadať istoty.
Tak ako učeníkom, aj nám sa často stane, že žijeme uprostred búrok. U učeníkoch v dnešnom evanjeliu vidíme, že sa nechali touto búrkou vystrašiť, mali strach. Myslia si, že Kristus, hoci bol s nimi, ich v skutočnosti opustil. „Pane, zachráň nás, hynieme,“ hovoria mu. On im však odpovedal: „Čo sa bojíte, vy, maloverní?!“.
Boli by sme radi, keby Pán pomohol všetkým, v úvode spomínaným. A nevieme si vysvetliť prečo to neurobí. Znepokojuje nás to! A veľmi.
Poďme však k nám samým:
V životným búrkam môže mať kresťan postoj, ktorý očakáva nepretržitý, neustály, invazívny Boží zásah. Alebo môže mať postoj viery. Aký by to mal byť?
Pán od nás žiada vnútornú zrelosť: prejsť od dieťaťa, ktoré sa sťažuje a hnevá, pretože sa mu zdá, že otec mu nevenuje pozornosť, k dieťaťu, ktoré dôveruje, ktoré sa zveruje do otcovho náručia.
V živote kresťana je to rovnaké ako s dieťaťom, ktoré sa učí chodiť. Jeden krok, druhý, spadne, opäť vstane. Vždy pod pozorným dohľadom otca, ktorý ho povzbudzuje, dvíha, ale nenosí ho všade, aby netrpelo.
V našich búrkach sa musíme obracať k Pánovi, utiekať sa k nemu, pretože on je vždy po našom boku, ale nie natoľko, aby nás tej búrky zbavil, ale aby nám pomohol rásť, dozrievať. Je to náročné! Je to skutočne ťažké, ak pozeráme na tie všetky búrky vo svete, spomínané v úvode i tie nespomenuté.
Možno by sme v tej búrke my sami mali byť tou pomocnou rukou, ktorá pomáha druhým kráčať; loďou, na ktorej sa môžu stretnúť s Bohom, ktorý na nás nikdy nezabúda. Aj keď sa nám to nezdá. Tu nám pomôže iba pohľad na trpiaceho a zmŕtvychvstalého Krista.
Turzovka - Dom sv. Jozefa, 30. 6. 2026
Pozrite tiež:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2602-utorok-13-tyzdna-20
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3508-utorok-13-tyzdna-22
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3987-utorok-13-tyzdna-23
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/4928-utorok-13-tyzdna-25