Sk 12, 24 – 13, 5a, Jn 15, 1-8
Človek sa nepozerá len dopredu, na to čo ho čaká, čo by chcel urobiť.
Vracia saj aj do minulosti. Čím má viac rokov, tým viac sa ocitne v minulosti. Vraj si viac pamätá z minulosti. Hodnotí ju, uvažuje nad tým čo po ňom ostáva, aké je ovocie jeho života.
Pán Ježiš nám dnes povedal: Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi. Aké je ovocie nášho života?
Niekto povie vyštudoval som, postavil som dom, vychoval som detí...
Kedy je to ovocie života dobrým ovocím, ktoré si zaslúži odmenu od „Vinohradníka“? Pán nám to povedal: Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. To by znamenalo, že sa mám pýtať, či to čo som urobil, vykonal som preto, že som veriaci, že to bolo podľa vôle Božej. Prečo je to dôležité? Lebo náš Stvoriteľ vie čo je najlepšie pre nás a tým aj pre naše okolie.
Dôležite je, ak meditujeme nad dnešným evanjeliom, prehodnotiť minulosť a ak bola zlá, zbaviť sa jej. Tu má miesto pokánie – ľutujeme, ale zároveň berieme ako poučenie. Aby sme si povedali: Takto nie. Odrezávame „suché ratolesti“.
Pred nami je budúcnosť. Nestávajme však vzdušné zámky! Rozhodnime sa, že sa budeme viac pýtať na to, čo je vôľa Božia a prosme o silu. Veď bez Ježiša nemôžete nič urobiť.
Dôležitá je súčasnosť! Sme predsa Ježišovými učeníkmi a preto máme a môžeme prinášať „veľa ovocia“.
Turzovka, 6.5.1926
Úvahu nad dnešným evanjeliom môžete nájsť i na: