«Svätci sú mimoriadnym Božím darom, ktorý Boh dáva v každej epoche veriacim nielen preto, aby ich obdivovali a nasledovali, ale aby našli v ich existencii živý a presvedčivý výklad evanjelia.
Ich prítomnosť v kresťanskej komunite nemá byť zameraná na veľkosť ich podujatí, ani na bohatstvo ich darov, či hrdinstvo ich čností, ale skôr na ilustráciu pôsobenia Božej moci, ktorá neustále pôsobí v dejinách, vytvárajúc skutočné veľdiela milosti. Povedané stručne, svätci nie sú idoly, ktoré máme oslavovať, ale ikony, ktoré máme čítať. » (A. BOZZOLO)
Ako môžeme načítať pôsobenie Božie v živote dnešného oslávenca?
V roku 1846 mal Don Bosco má 31 rokov, bol 5 rokov kňazom a prežíval svoj „kritický“ rok:
- január: problém nepochopenia idey oratória od miestnych farárov
- február: prehováranie(významného politik Cavoura, aby to skončil, lebo mal strach z revolúcie
- marec: po Turíne sa začína rozšírilo, že je blázon. Normálny kňaz sa predsa nemôže naháňať po lúke. Obraz kňaza vtedajšej doby bol úplne iný, čo robil don Bosco, bol sám
- apríl, Kvetná nedeľa 1846: Filippiovci, ktorý mu dali k dispozícii lúku, ho vyhadzujú. Päť rokov života oratória sa má skončiť.
V tomto období ho opúšťajú všetci jeho spolupracovníci, zostáva sám medzi štyristo chlapcami. Sú to chvíle, keď sa zdravý rozum rúca. Jeho úprimný priateľ don Borel sa ho snaží odradiť od rozprávania snov. Po jednom stretnutí aj on povie: „Môj úbohý don Bosco skutočne stratil rozum.“ Don Bosco je v takom rozpoložení, že sám začína pochybovať o svojich snoch.
Na konferencii 10. mája 1846 (diakon Bonetti ju hneď písomne zachytil) don Bosco povedal, že v tých dňoch videl vo sne neďaleko lúky dom, ktorý bude patriť jemu a jeho chlapcom. Ráno to hneď povedal donovi Borelovi: „Ten dom už existuje.“ Don Borel žiadal, aby mu ho ukázal. Šli. Bol to dom, v ktorom bývali ženy s pochybnou povesťou. Pokorený zvolal: „Teraz vidím, že sú to diabolské preludy.“ Hanbil sa sám pred sebou. Ale sen sa zopakoval ešte dvakrát a don Bosco v plači prosil: „Pane Bože, osvieť ma. Zbav ma tohto mámenia.“ Sen sa zopakoval znova a hlas ho uistil: „Neboj sa. Bohu je všetko možné.“
- máj: Don Bosco dostal výpoveď z dievčenského ústavu markízy Barolovej. Dostal na výber či sa bude venovať ústavu, alebo „svojim snom“.
- leto – Don Bosco je chorý na smrť
- december: prvá polnočná v Pinardiho kaplnke + už je aj s mamou Margitou
Don Bosco sa vyjadril: „Nikto si nevie ani len predstaviť, vnútorný odpor, antipatie, znechutenia, sklamania, trpkosti a nevďačnosť, ktoré sa plným priehrštím dostali oratóriu v prvých dvadsiatich rokoch.“
Môžeme konštatovať: „Zrno, ktoré padne do zeme, prináša veľkú úrodu...“
Keď prichádzajú ťažkosti, nezabúdajme v nich na to, že Bohu je všetko možné?
Ak len trochu sledujeme život Don Bosca a dielo jeho nasledovníkov, musíme skonštatovať, že je to Božie dielo.
Podľa Mariána Husára SDB
Pozrite tiež:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/255-sv-jan-bosco
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1180-sv-jan-bosko
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2013-sv-jan-bosko-ml
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3319-sv-jan-bosko-22