Iz 40, 25-31, Mt 11, 28-30
Život je cesta a každá cesta niekam vedie.
Môžeme povedať, že je to fráza. Lebo niektoré cesty jednoducho končia a nemajú pokračovanie. Tak sa môže stať, že náš život ide do závozu.
Nám kresťanom by sa to nemalo stať. Nielenže preto, že Ježiš je Cesta, ale na tejto ceste života nám pomáha ak sa unavíme. Poznáme jeho slová, ktoré nám zazneli v evanjeliu: Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Únava, preťaženie sú totiž často príčinou blúdenia, či vzdania sa.
Kristus, kráča s nami, navyše vstupuje do nášho života. Preto je odpočinok už počas našej životnej púti možný, aj keď ho môžeme plne zažiť až vo večnosti. Je nevyhnutné uvedomiť si prítomnosť Ježiša v našich srdciach a zveriť sa do jeho rúk: kráčať s ním v dialógu, zdieľať s ním všetky naše túžby a obavy.
Tesne pred slovami, ktoré čítame v evanjeliu na dnešnú omšu, Ježiš hovoril o potrebe dobrých pastierov, ktorí budú pracovať na záchrane človeka (Mt 9:35-38); vybral dvanásť apoštolov a dal im pokyny pre ich misiu (Matúš 10:1-42); hovoril o postoji tých, ktorým sa evanjelium hlása (Mt 11:1-24); a zaspieval nádherné poďakovanie Otcovi za to, že si prial zjaviť také veľké veci jednoduchým (Mt 11:25-27).
Púť života nielenže spôsobuje ťažkosti a únavu, ale môže sa k tomu pridať aj únavu spôsobená misiou. Hoci v skutočnosti je celý náš kresťanský život misiou, nie je možné tieto dve veci oddeliť.
Únava a vyčerpanie môžu byť tiež dôsledkom neochoty počúvať nás, od tých ku ktorým sme poslaní. Veľmi nás napríklad trápi odmietanie Krista od najbližších. Kristus nám pomáha dať tejto únave zmysel. Sv. Pavol píše s akou radosťou sa obetuje pre iných, lebo poslanie prinášať evanjelium je jeho životom a robí to priam s vášňou, ktorá vychádza z úprimnosti srdca (porov. Kol 1,24).
Keď robíme niečo s ochotou, neunavuje nás to.
Turzovka, 10.12.2025
Pozri tiež: