Dnes si Cirkev na celom svete pripomína vierozvestcov Slovanov, svätého Cyrila a Metoda.
Je to vo výročný deň smrti sv. Cyrila. Zomrel 14.2. 869 v Ríme.
V tento deň si pripomíname 27. výročie zriadenia Bratislavskej arcidiecézy a Žilinskej diecézy (14.2.2008). Cyril a Metod sú hlavnými patrónmi našej Žilinskej diecézy, ktorá
bola zriadená pápežom Benediktom XVI. dňa 14. februára 2008 na sviatok sv. Cyrila a Metoda.
Diecéza sa v Kódexe kánonického práva (KKP) označuje ako plná forma partikulárnej Cirkvi a ako podiel Božieho ľudu a preto sa aj naše uvažovanie o diecéze začne od vysvetlenia pojmu Cirkvi ako Božieho ľudu a pojmu partikulárnej Cirkvi.
Etymologicky pojem Cirkev pochádza z gréckeho slova ekklesia a v klasickej gréčtine sa týmto pojmom označovalo politické zhromaždenie občanov mestského štátu. V náboženskom zmysle u kresťanov dostáva toto slovo nový obsah, keď sa ním označuje zhromaždenie veriacich v Krista, čiže tých, ktorí sa zhromaždili na základe ohlasovania a apoštolskej práce.
II Vatikánsky koncil aplikuje na Cirkev pojem Boží ľud. Cirkev je ľud, ktorý je zhromaždený jednotou Otca a Syna a Ducha Svätého.
Už sv. Hilár (zomrel koncom roku 367) píše: „Je na svete iba jedna jediná Cirkev, avšak každé mesto má tú svoju. Vo všetkých však ostáva tá istá jediná Cirkev, hoci je ich mnoho“.
Hovorí vlastne už o diecéze - plnej forme partikulárnej Cirkvi. Termín diecéza (gr. diokésis) bol prevzatý z civilného života a znamená jednoducho riadenie, spravovanie. Moderným slovom by sme mohli povedať – manažovanie.
Definíciu diecézy uvádza KKP v kán. 369: „Diecéza je podiel Božieho ľudu, ktorý sa zveruje biskupovi, aby ho za spolupráce presbytéria duchovne pásol, tak aby tým, že sa vinie k svojmu pastierovi a on ho na základe evanjelia a Eucharistie v Duchu Svätom zhromažďuje, utváral partikulárnu cirkev, v ktorej je skutočne prítomná a účinkuje jedna, svätá, katolícka a apoštolská cirkev Kristova.“.
K podstatným znakom diecézy teda patrí biskup ako viditeľný znak jednoty, ktorý je spolu s kňazmi pastierom zvereného Božieho ľudu. Biskup sa stará o ohlasovanie Božieho slova a úplnosť Kristovho tajomstva sa konkretizuje v Eucharistii. Nezabúda sa na otvorenosť Duchu Svätému a charizmy, ktoré dostávajú všetci veriaci – členovia diecézy - veriaci rôzneho veku, pohlavia, povolania, záľub. V sile Ducha Svätého vidíme rovnosť v rôznosti, všetci sú rovní, lebo všetci vlastnia hodnosť a slobodu Božích detí. Duch Svätý ale zároveň spôsobuje, že tu existuje rôznosť podľa funkcií, služby a úloh.
Popri slove diecéza sa vyskytuje aj výraz „biskupstvo“, odvodený od slova „biskup“ ako hlavy takého územia.
Odkaz pre nás, v tejto farnosti, pre poslucháčov Radia Lumen, pre dnešných kresťanov:
V prvom rade by to mala byť vďačnosť, za princíp jednoty! Zároveň úloha vytvárať jednotu Cirkvi.
Petrovi Pán prisľúbil úlohu viesť Cirkev slovami: „Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi." (Mt 16:19) Po zmŕtvychvstaní ho poveril vedením Cirkvi. Peter a jeho nástupca pápež sú princípom a tvorcami jednoty.
Čo biskupi?
Pán Ježiš aj kolégiu apoštolov povedal: „Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi“. (Mt 18:18) Preto biskup, ktorý je menovaní Petrovým nástupcom, v spoločenstve biskupov Cirkvi vytvára miestnu Cirkev – diecézu, teda – biskupstvo.
Vo farnosti prakticky vidíte potrebu biskupa napríklad v tom, že táto farnosť sv. Štefana je špecifická. Farár musí prijať poslanie od biskupa. Aké by to bolo, keby si váš pán farár povedal ja tu nebudem. Napríklad: Je tu veľa sobášov a mne to už nebaví! Alebo niektorí iní by povedali: Táto farnosť mi vyhovuje a boli by tu piati a v iných farnostiach nik. Jednoducho by nastal chaos. Úlohou biskupa je riadiť diecézu aj v tomto. A to nehovorím napríklad o potrebe jednoty vo vysluhovaní sviatosti.
Aká je situácia vo vytváraní jednoty medzi veriacimi (diecézanmi)?
Sme v digitálne dobe a spoločenstvo sa „nenosí“. Najrozšírenejšie médium – internet si vytvára nejakú „svoju cirkev“.
Je veľmi smutné bolestne, keď sa šíria myšlienky všelijakých vizionárov, ktoré narušujú jednotu Cirkvi zvnútra. Napríklad šírením prisľúbení pre tých, čo prijímajú do úst, pokľačiačky; zatracujú iný spôsob, ktorý biskupi dovolili. Tiež badáme násilnú snahu sláviť sv. omšu v latinčine, starou formou. Práve Cyrila a Metod nám vydobyli zrozumiteľnosť bohoslužby.
Nihil sine episcopo – nič bez biskupa – hovorieval sv. Ignác Antiochijský. Chválil veriacich, ktorí boli zjednotení s biskupom ako struny s citarou. Krásne – veriaci zjednotení ako struny s citarou!
Položme si otázky a uvažujme – aj keď nie hneď teraz, lebo rozhlas nemá rád ticho.
Vnímame svoju príslušnosti k miestnej cirkvi – diecéze?
Prijímame príkazy, rady alebo usmernenia od svojho biskupa?
Ako vytvárame farské spoločenstvo?
Žilina – Kostol sv. Štefana, 14.2.2025
Pozrite tiež:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/238-sv-cyril-a-metod
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1309-svaty-cyril-a-metod
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1163-sv-cyril-a-metod-2
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/2206-sv-cyril-a-metod-ml
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1782-svaety-cyril-a-metod