Niektorí sociológovia predkladajú zaujímavú vec.
Ak medituje aspoň 1% ľudí, v tom čase poklesne zločinnosť a ľudia sú iniciatívnejší v konaní dobra. Neviem nakoľko je to dokázané a či sa to dá dokázať. Ale Cirkev už takmer 2000 rokov s tým ráta.
Od prvých čias sa niektorí kresťania stiahli na osamelé miesto, aby meditovali, modlili sa, konali skutky pokánia. Nazvali ich pustovníci. Najznámejší je „otec pustovník sv. Anton.”
Neskôr sa mnohí kresťania grupovali v kláštoroch, aby spoločne slúžili Bohu v modlitbách a tým slúžili i ľudstvu - povznášali ho. Najmä ak žili podľa hesla sv. Benedikta „Ora et labora” - Modli sa a pracuj. Rehoľníci sa nielen modlili – dvíhali duchovnú látku, ale aj pracovali pre povznesenie človeka v oblasti školstva, kultúry a hospodárstva. Nečudo, že sv. Benedikt zakladateľ kláštorov v Európe je spolu s našimi vierozvestcami Cyrilom a Metodom, patrónom Európy.
Cirkev však od vždy podporovala, či rešpektovala takzvané kontemplatívne rehole, ktorých poslaním je meditácia a modlitba, lebo vedela, že tým sa dvíha latka hladiny dobra vo svete. Aj keď mechanizmy tohto procesu dobre nechápeme.
Tu v turzovskom kostole sme sa dnes stretli mnohí na výročie posvätenia chrámu, ktoré sa udialo v roku 1759.
Naše kresťanské chrámy sa pre tých, ktorí si nemôžu dovoliť len luxus odísť zo sveta, miestom, kde sa môžu zastaviť, pomeditovať pred Bohom nad svojím životom. Chrámy sa tak stali oázou pokoja pre dušu, aby sme pozdvihli seba a tým aj ľudstvo. Zhromažďuje sa tu aspoň 1% obyvateľov mesta? Neviem. Vieme však to, že strom, aby priniesol úrodu, nepotrebuje len listy a konáre, ale potrebuje aj korene. Tie mu udržujú stabilitu a dodávajú životodarnú silu
Spoločnosť nepotrebuje len manažérov, politikov, diplomatov, vedcov. Potrebuje - povedzme to priamo - Božiu lásku, pomoc či milosť. Kto ju dáva spoločnosti? Tí čo sa zhromažďujú v kláštoroch, v kostoloch na modlitbách. Potrebuje tých, čo obetujú svoje utrpenie a bolesti Pánu Bohu. Áno, sú to aj tí, čo nevládzete prísť do chrámu, ale obetujú svoje utrpenie za svojich blízkych, za národ, za Cirkev, vôbec za ľudstvo.
Preto sv. Otec všade prosí o naše modlitby a obete. Vie, ako ich potrebuje on i celá Cirkev. Vie to každý misionár, každý kňaz. Pomaly to snáď pochopí i naša spoločnosť, veď potrebuje stabilitu, životodarnú duchovnú silu.
Tak všetci spoločne chceme obetovať naše modlitby, trápenia Bohu a preto sa spájame s Ježišovou obetou pre požehnanie tomuto svetu. Prosme, aby sme toho boli hodní.
Turzovka, 10.8.2024
Pozrite tiež:
Niečo o dnešnom svätcovi – sv. Vavrincovi sa môžete dočítať na:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/421-sv-vavrinec
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2250-sv-vavrinec-b
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2654-sv-vavrinec-ml
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3100-sv-vavrinec-21
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3563-sv-vavrinec-22
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/4035-sv-vavrinec-23