Kor 9, 6-10, Jn 12, 24-26
Dnes na sviatok mučeníka svätého Vavrinca, nám zazneli Ježišove slová:
„Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu
Pšeničným zrnom je predovšetkým sám Ježiš. Ako pšeničné zrno padol vo svojom utrpení a smrti na zem a svojím zmŕtvychvstaním vyklíčil a priniesol ovocie. Veľkú úrodu, ktorú priniesol, je jeho mystické telo, Cirkev, ktorá sa zrodila z veľkonočného tajomstva (- utrpenia a zmŕtvychvstania).
Ale história malého pšeničného zrna nám tiež pomáha lepšie pochopiť seba a zmysel našej existencie. Po slovách o pšeničnom zrne Ježiš pokračuje: Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. (Jn 12,25).
„Nenávidieť" je semitský spôsob vyjadrovania a znamená „menej milovať" (Deut. 21:15–17). Naozaj, kto chce žiť len pre seba, pozerať sa len na seba, je to on, kto stráca život. Iba ak sa vzdáme seba samých, iba tým, že sa odovzdáme druhým, iba tým, že povieme „áno" bohatšiemu Božiemu životu, iba vtedy sa náš život stane veľkým a vznešeným.
Nakoniec, tieto zrná pšenice, ktoré padajú na zem a umierajú, sme my sami: naše telá sa jedného dňa nevyhnutne vrátia na zem. Ježiš však garantuje, že nová jar čaká aj nás. Vstaneme zo smrti a tentoraz tak, aby sme už znova nezomreli.
Vavrincovi sa to perfektne podarilo. Prihovára sa za nás, aby sa to aj nám podarilo.
Vysoká, 10.8.2023