Ef 2, 1-10, Lk 12, 13-21
K životu potrebujeme peniaze, dom, penziu a iné prostriedky na ktoré sa môžeme spoľahnúť.
A predsa, ako sa zdá, evanjelium pocit „zaistenosti“ odsudzuje podobenstvom o boháčovi, ktorý zajasal: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!‘ V noci nato umrel.
Iné podobenstvo o boháčovi a chudobnom Lazárovi je ešte otrasnejšie (Lk 16,20-31). To, čo zabezpečovalo blahobyt na zemi, sa tu stalo prekážkou večnej blaženosti. Často sa v Písme Svätom poukazuje na to, že život je krátky a že sa netreba zavaľovať starosťami nad tým, čo tak rýchlo utečie a čo je pominuteľné.
Napriek tomu je však nebezpečné urobiť urýchlené závery z podobenstva. Sú to obrazy a musíme sa najskôr vžiť do myšlienky, ktorá sa nimi chce vyjadriť. Aj Kristove výzvy nesmieme vytrhnúť zo súvislosti jeho celkového postoja k svetu ak prirodzeným hodnotám.
Je pravda, že Písmo zdôrazňuje pominuteľnosť života. Ubehne rýchlo, ničím si nezaistíme jeho dĺžku, smrť príde nečakane. Ale to sa nehovorí preto, aby sme tú krátku dobu premárnili nedbalosťou. Má to byť naopak povzbudenie, aby sme vyvinuli čo najintenzívnejšiu činnosť. Ten, kto pracuje usilovne, nemá čas, aby sa zaoberal zbytočnými starosťami. Aj pre svätcov bola starosť o peniaze a o hmotné zabezpečenie akoby zbytočná. Ich ľahkomyseľnosť sa v mnohých prípadoch zdá až nenormálna. Ako sa mohol don Bosko opovážiť začať so stavbou kostola, keď mal v peňaženke len malý peniaz? Ako mohol sv. Ignác darovať žobrákom všetky peniaze, ktoré dostal od dobrodinca na cestu do Palestíny, keď vedel, že v Benátkach na loď nikoho zadarmo nevezmú?
Takých a podobných príkladov je v životopisoch svätých mnoho. Ale nie je to romantická cesta. Ich bezstarostnosť je spojená s vedomím, že niekto ich cestu zaistil a že sa postará o každý detail. Má však každý z nás nárok na takú vieru, ktorá prenáša hory? Tí istí svätí, ktorí sa raz ukázali tak pozoruhodne dôverčivými v Božiu prozreteľnosť, v iných prípadoch dokázali svoje diela starostlivo pripraviť a finančne zabezpečiť. Boli teda nedôslední? Len zdanlivo. Dôsledná bola u nich dôvera, že Boh neopustí toho, kto robí jeho prácu podľa jeho vôle. Vôľa Božia sa potom prejavuje rôzne v rôznych situáciách a u rôznych osôb podľa ich povolania. V normálnom živote sa od obyčajného človeka žiada, aby sa staral rozumne a pracoval s istým zabezpečením. Prídu však na každého chvíľky, kedy nám Boh dáva najavo niečo iné. Tento dvojaký postoj by sa dal vyjadriť prirovnaním k nasledujúcej činnosti:
Jeden má peniaze. Čo s nimi? Povie si: Nechám všetky starosti a budem užívať život, mám na to dostatočné prostriedky. To je postoj bláznivého boháča z evanjelia.
Druhý typ človeka si predstavme v tejto forme. On má chuť niečo pekné a dobré urobiť. K tomu je však potreba peňazí a on ich nemá. Rozhodne sa teda zatiaľ robiť niečo iné, zarábať a šetriť. Keď si našetrí toľko, že sa bude môcť pustiť do diela, ktoré si predsavzal, dá sa do práce. Ale nie skôr! Vydal by sa v nebezpečenstve, že dielo stroskotá. Potom by bolo škoda pre neho samého a stálo by ho to mnoho zbytočnej námahy.
Tretí typ je človek, ktorého zavolali a zverili mu dôležité poslanie. On si je vedomý, že s tým budú spojené veľké náklady. Ale tí, ktorí mu prácu zverili, ho uistia, aby sa nebál, že oni sa postarajú o náklady.
Prvý typ je, ako sme videli, v evanjeliu odsúdený ako blázon. Postoje druhého a tretieho človeka charakterizujú človeka rozumného a hlboko veriaceho. V normálnom živote si my sami stále hľadávame cestu a robíme plány pre budúcnosť. Tie však musia byť rozumné a predpokladajú aj zaistenie proti nehodám a nepredvídanostiam. Platí tu: Nechoď na cestu, kým nemáš peniaze na lístok a nežobri, kým máš silu si zarobiť! Ale sú okamihy, keď je človek oprávnene istý, že nám Boh zveruje isté poslanie. V tom okamihu však môžeme a máme všetku starosť zveriť jemu samému. Tých, ktorí šli za Kristom na osamelé miesto, on sám zázračne nasýtil rozmnožením chlebov (Jn 6,1 nasl.; Mt 14,13-39); Mk 6,30-52; Lk 9,10-17). A tým, ktorí ho počuli, ukázal poľné ľalie a vtáky na oblohe. Veď aj o tie sa stará. Nie vždy sa však robia zázraky!
Turzovka, 17.10.2022
Pozrite tiež:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/47-pondelok-19-tyzdna
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/47-pondelok-19-tyzdna
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1900-pondelok-29-tyzdna-18