Nm 21, 4c-9, Flp 2, 6-11, Jn 3, 13-17
Podľa tradície, ktorá bola známa už sv. Ambrózovi v 4. storočí, sv. Helena, matka cisára Konštantína Veľkého roku 326 odobrala sa na púť do Palestíny.
V Betleheme dala postaviť baziliku Narodenia Pána a v Jeruzaleme na Olivovej hore baziliku Nanebovstúpenia. Vrch Golgotu, kde bol ukrižovaný Spasiteľ, dala očistiť od pohanských budov, ktoré tam dali postaviť Rimania. Pri vykopávkach našla tam aj kríž, na ktorom bol ukrižovaný Spasiteľ, ako aj ostatné nástroje umučenia. Po nájdení kríža pohla svojho syna Konštantína, aby dal na Golgote postaviť baziliku. Toto nájdenie a povýšenie Spasiteľovho kríža zavdalo podnet k ustanoveniu dnešného sviatku.
REHABILITÁCIA SVÄTÉHO KRÍŽA
Také krásne to bolo vtedy, keď cisárovná Helena zatúžila poznať drevo «potupy», na ktorom sa dokonala dráma našej spásy. S pomocou jeruzalemského biskupa, svätého Makária, s nákladom svojej veľkej lásky, dala ho slávnostne pozdvihnúť k verejnej úcte pre celý svet.
Kríž je od tých čias rehabilitovaný verejnou úctou, ale často je i zaznávaný a tupený.
Aké rôzne postoje zaujímajú ľudia k svätému Krížu!
- Bojíme sa ťa, ó, svätý Kríž!
- Križuješ naše plány, ktoré nie sú podľa evanjeliovej náuky toho, ktorý na tebe dokonal!
- Si znamením, ktoré rozdeľuje svet na dva tábory.
- Si mocnejší, revolučnejší ako všetka atómová sila sveta.
- Kto sa ti oddá, stáva sa «pre svet» bláznom. Kto sa ti vzoprie, stáva sa «pre Boha» viac ako bláznom, lebo stratil Božiu logiku. Logika Kristovho kríža je takáto:
- «... Ak pšeničné zrno, čo padlo do zeme, neodumrie, ostane samo, ale ak umrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho; kto však na tomto svete nenávidí svoj život, zachová si ho pre život večný» (Jn 12,24-25).
Keď náš Pán vyriekol tieto slová, vzrušený hlasno volal k Otcovi:
«Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred tou hodinou? Ale nie, lebo práve preto som prišiel, pre tú hodinu! Otče, osláv meno svoje!»
I zaznel hlas z neba: «Už som oslávil a ešte oslávim» (Jn 12,27-28).
Ľud, ktorý bol vôkol, mal dojem, že zahrmelo. V skutočnosti Otec nebeský už vopred uistil svojho Syna, že poníženie Kríža bude rehabilitované na nebi i na zemi.
«Už som oslávil»..., teraz, keď o tom hovorím, «a ešte oslávim», lebo všetky víťazstvá duší a sveta budú sa diať len v znamení Kríža!
Kto nebude žiť, trpieť, bojovať v tomto znamení, ten na veky zahynie!
Preto, od smrti Syna Božieho Cirkev svätá prijala «znamenie kríža» ako prejav viery v Syna Božieho. Niet úkonu, niet vysluhovania sviatosti, aby to nesprevádzala znamením svätého kríža. Po smrti Syna Božieho na kríži drevo «potupy» sa stalo kritériom:
«Patrím, alebo nepatrím Kristovi?»
Ak patrím, vtedy ho musím i ja rehabilitovať svojím životom:
- Kríž bude v mojom byte na čelnom mieste.
- Kríž denne s pietou a vrelou láskou pobozkám a pripomeniem si: viac ako rodička-matka, viac ako ktokoľvek a čokoľvek ma miloval Ježiš, Syn Panny Márie, lebo na kríži za mňa zomrel.
- Moje prežehnanie bude dôstojné, uvedomelé, nebojácne vyznanie vrelej vďaky za jeho lásku.
- Bez prežehnania nenastúpim na cestu, nezačnem prácu, neodkrojím chlieb, neľahnem si večer na lôžko.
- Keď nás Otec poctí milosťou, aby sme ja-ty, brat-sestra, pokračovali pomaly, ale isto v obetovaní sa, na osobnom kríži ako pomocníci vykúpenia, budeme sa snažiť vydržať na ňom s Kristom až do onoho « Dokonané je! »
Prví kresťania znamením kríža sa rozlišovali od pohanov. Stovky mučeníkov kráčalo s krížom na popravisko. Väzni si toto znamenie vyrývali do stien žalára. My — moderní kresťania — schovávame kríž do skríň a zamieňame ho tzv. «bytovým umením» bez kríža!
Keď čata japonských mučeníkov bola odsúdená na smrť kríža, dvaja miništranti, 12-ročný Ľudovít a 13-ročný Anton, na popravisku sa razom rozbehli pomedzi kríže a hľadali si ten svoj. Báli sa, aby im toto «Ježišovo drevo» v poslednej chvíli náhodou nevymenili. Jeden z mučeníkov, 33-ročný diakon, jezuita Pavol Miki, z kríža šťastný volal:
«Radujem sa, že smiem byť podobný v tejto veci Ježišovi. Zomieram v jeho veku.»
Stromy krížov ožívali volaním: «My sa však máme chváliť Krížom nášho Pána Ježiša Krista, v ktorom je spása, život a naše vzkriesenie. On nás spasil a vyslobodil.» Tak to napísal apoštol národov Galaťanom, (6,14) tak o tom svedčila čierna čata japonských mučeníkov.
Pane Ježišu, ďakujem ti za všetkých hrdinov, ktorí o tvojom Kríži dokázali svedčiť životom. Ďakujem ti za lekára našej vlasti, ktorý v nemocnici bez znamenia kríža nepichol nám injekciu, neurobil žiaden lekársky zákrok.
Pane Ježišu, viem, že sú kríže zjavné i tajné-tajomné. Tvoja Matka patrí k tým, ktorí boli ukrižovaní mysticky - tajomne! Pre tvoju bolesť a pre bolesť sedembolestnej Matky, pokorne prosím o milosť pre každú trpiacu dušu, aby vlastným utrpením na sebe dokázala rehabilitovať tvoj svätý kríž!
Som presvedčená, že kto z lásky trpí za seba i za iných, ten ako by pozdvihol v sebe svätú Hostiu — teba, a vlastným životom hlasno adoroval pred celým svetom:
«Klaniame sa ti, Pane Ježišu Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím svätým krížom svet vykúpil. Amen.»
PREDSAVZATIE
Budem znášať ťažkosti dňa a života v tichosti. Pätnásťminútová adorácia pred Krížom za súčasných mučeníkov Kristovho kríža.
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými
Pozrite tiež nasledujúce karty:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/869-povysenie-kriza
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/380-povysenie-sv-kriza
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1421-povysenie-svaeteho-kriza