Sk 14, 5-18, Jn 14, 21-26
Komu sa zvyknete zdôveriť?
Presnejšie; dokážete sa niekomu zdôveriť, zjaviť mu svoje trápenia a dokonca svoje nedostatky, pády a slabosti? Ak, tak tomu, koho máte radi, kto je blízky vášmu srdcu.
V evanjeliu sme počuli: Júda, nie ten Iškariotský, sa ho spýtal: „Pane, ako to, že seba chceš zjaviť nám, a svetu nie?“
Ak čítame Ježišovu „rozlúčkovú reč“ vidíme, že Ježiš zjavil apoštolom tie najväčšie tajomstva svojho života, vzťahu k Otcovi. Apoštolovia sú z toho prekvapení, ak nie zmätení. Jeden z nich Júda, nie ten Iškariotský, sa ho spýtal: „Pane, ako to, že seba chceš zjaviť nám, a svetu nie?“. Zdá sa, že sa javí ako ozajstný apoštol, chce šíriť zjavenie ostatným.
Skúsme uvažovať nad Ježišovým postupom (taktikou?). Vysvetľuje to Ježišova odpoveď Júdovi: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal.
Nie je to aj jeho terajšia (vlastne stála) taktika? Komu sa zjavil po zmŕtvychvstaní? Nie Pilátovi, veľkňazom.., aby pred nimi triumfoval a dokázal im, že zvíťazil. Ako sme počuli v prvom čítaní, príbeh v Lystre a postoj Pavla a Barnabáša nám ukazuje, že sa nechce zjavovať ani v atrakciách.
Tak ako vtedy, tak aj teraz sa zjavuje tým, ktorí počúvajú jeho slová, ktorí ho hľadajú a túžia po ňom. Možno povedať, ktorí ho potrebujú.
Turzovka, Vršek, 11.5.2020
Úvahy nad dnešnými čítaniami sú na: