Múd 6,12-16, 1 Sol 4,13-18, Mt 25,1-13
„Deti, kto je múdry človek?“
Pýtal sa učiteľ v škole a počul som odpoveď: „Múdry je ten, kto hľadí ďalej, než na špičku svojho nosa. To mi hovoril otec, keď sme sa šli cez prázdniny kúpať a ja som až v rybníku prišiel na to, že som si nevzal plavky. Múdry človek myslí dopredu!“
Slovo Božie nás dnes chce všetkých učiť múdrosti. V dnešných neistých dobách a dezinformácií ju všetci potrebujeme. Ostaňme pri tej jednoduchej definícii žiaka: Múdrosť je dívať sa ďalej, než na špičku svojho nosa. Mienil tým umenie pozerať sa dopredu, predvídať. Pán Ježiš dnes tento životný postoj nazýva bdelosť.
„Dobre, som za, chcem múdro žiť - kto by nechcel,“ myslíš si možno, - „ale ako to mám robiť?“ Nerobme sa už dosť múdrymi a povedzme si o nej niečo, lebo múdrosť - to je umenie pekne si žiť.
Každý z nás už získal pár životných skúseností, každý sme už pár zrniek životnej múdrosti nazbierali. Tak ako mozaikový obraz sa stáva z mnohých rôznofarebných sklíčok, tak zrelá, dospelá životná múdrosti pozostáva z mnohých dielčích skúseností, poznatkov. K tomu dielu máme ešte ďaleko. Nie sme ešte hotoví mudrci, umelci života, svätci - a napriek tomu už musíme žiť dnešnú nedeľu, - musíme žít všedné dní týždňa, ktorý zajtra začne.
Ako na to ísť, aby sme i pri svojej nevyzretosti (nezrelosti), zvládali dní svojho života bez škody? Treba žiť deň po dni.
Snáď každý človek na to má svoj spôsob, ako zvládnuť, čo deň prináša.
Budem veľmi konkrétny. Povieme si pár základných receptov; snáď si niečo vhodné z toho vyberieme:
Kresťanský bdelý, múdry prístup k životu má tri stupne (zásady): Prvý: Ráno začni s chuťou. Druhý: Počas dňa rozlišuj, čo je podstatné. Tretí: Za všetkým hľadaj Boha.
Prvá zásada: Ráno začni s chuťou.
V starozákonnom čítaní sme dnes počuli: „Kto múdrosť vyhľadáva včasráno, nebude sa namáhať, lebo ju nájde sedieť pri svojich dverách..“
Dokonca veľký a múdry R. Quardini píše: „Od prvej chvíle tvojho dňa veľa záleží. Začiatok nového dňa - to je ako nový začiatok života. Dnes začínaš znovu žít, začni teda s chuťou, s elánom, v dôvere v Boha. Vzchop sa a prebuď v sebe v rannej modlitbe chuť a elán, popros o Božiu milosť, silu, o dary Ducha.“
Kto z nás pochybuje o tom, že každé ráno je dar už len v tom, že sa zobudíme. Preto ďakujeme Stvoriteľovi.
To je inakší začiatok, než začať deň bez začiatku, pasívne, bezmyšlienkovite. Bez vôle sa nechať sem a tam strkať tým, čo príde. Taký deň bez začiatku, bez spojenia s Bohom, to potom nie je ani tvoj deň, ale len akýsi čas, bez zmyslu a bez tváre.
- Tvoj deň, to je predsa cesta: musíš sa rozhliadnuť, kam chceš ísť.
- Tvoj deň, to je dielo: musíš zapojiť svoju vôľu.
- Tvoj deň, to je tvoja pieseň: chce to teda ráno naladiť nástroj - svoje srdce.
- Tvoj deň je kus tvojho života - ba je to obraz celého tvojho života.“
Tak učí básnik žít podľa zásady: „Ráno s chuťou začni.“ Tieto krásne slova, nech nás povzbudia v úsilí chytiť svoj deň hneď ráno pevne a s chuťou do hrsti. Využiť a vychutnať všetky dobré možnosti, čo nám deň ponúkne a poďakovať za ne. A iste v každom dni sú pekné chvíle. A poprosme o zvládnutie všetkých nepríjemnosti, ktoré nepochybne prídu.
Druhá zásada: Počas dňa rozlišuj, čo je podstatné.
Keď sa týmto budeš riadiť, nestaneš sa jedným z tých mnohých chudákov, ktorí sa zo dňa na deň naháňajú životom s beznádejným pocitom stáleho meškania. S pocitom, že včera nezvládli, čo mali urobiť, že to nezvládnu dnes, že to nezvládnu nikdy.
Nastúpi prokrastinácia. Odkladanie na zajtra. Tlačíme pred sebou nedoriešene veci ako buldozér. To je ošklivý pocit, dokáže nás pripraviť o všetku radosť z práce, o všetku radosť zo života. Táto situácia straší v hlave, sotva čo otvoria ústa, už sú plní náreku, koľko majú práce, ako sú naháňaní, ako nevedia, kam prv skočiť, aký majú uštvaný život.
Sú to chudáci, ale vlastnou vinou, a poľutovanie nezaslúžia. Samozrejme je toho okolo nás veľa a veľa k práci. Na celý život, na celé generácie, na celé veky. Samozrejme je veľa práce na tvojom pracovisku, v tvojej domácnosti, v tvojom živote.
Ale na tebe je, aby si stále bedlil a múdro rozlišoval, čo je dôležitejšie, čo musíš. Musíš len umrieť, nič iného, všetko ostatné je vec voľby. Až umrieš, pôjde svet pokojne ďalej i bez teba - i tvoje pracovisko, aj tvoja domácnosť.
Môžeš teda pokojne už teraz rozlišovať, čo urobíš a čo necháš stáť: snáď zajtra na to dôjde, snáď iný to urobí. A keby ti niekto nakladal bezohľadne bremena a hovoril: musíš! - potom mu povedz: musím len umrieť. Veď ani Pán Boh po nikom nežiada niečo, na čo nemá čas a silu, potom ani človek nemá právo to žiadať.
Rozlišuj, čo je dôležitejšie! Voľ, čo môžeš a chceš robiť. A tiež si hľaď ušetriť každý deň chvíli pro svoje záľuby, pre svoje potešenie, pre svoje malé radosti, aby si udržal veselú a radostnú myseľ pútnika do nebies.
Tretia zásada: Za všetkým hľadaj Boha.
Tak znie tretia rada múdreho života. Za všetkým hľadaj Krista.
Ak máš možnosť začať deň ráno - alebo i v jeho predvečer - svätú omšou so svätým prijímaním, si šťastný človek: ideš dňom s Pánom Ježišom v srdci, na nič nie si sám.
Ale i vy, čo nemáte možnosť chodiť i vo všedný deň do kostola, nechcite zostať osamelí: Pán Ježiš stojí stále u tvojich dverí a klope, len mu otvoriť. Pán Ježiš chce s nami ako nazaretský tesár pracovať, chce ako náš Učiteľ odpovedať na naše neistoty, chce nám ukazovať cestu.
Konklúzia:
Vieme, že mnohí dokážu v živote veľa, omnoho viac ako tí rozbehaní a uštvaní. Prečo? Vedia si zadeliť čas. Nezabíjajú čas.
Začali sme ránom. Jeho úspešnosť závisí od večera. Ak večer stále odkladáme spánok – často pre zbytočnosti, neurobíme si poriadok v duši, sme hnevliví a nervózni, taký bude aj náš spánok a také bude aj naše ráno a taký bude aj náš život.
Pán Ježiš k nám stále prichádza, kedykoľvek mu s lampičkou bdelosti vychádzame v ústrety.
Turzovka, 8.11.2026
Pozrite tiež:
Deti: