Iz 5,1-7, Flp 4,6-9, Mt 21,33-43
Keď som v Brezne v r. 1992 podpisoval vrátenie budovy vedľa fary, nemal som z toho nejakú veľkú radosť.
Tešil som sa síce tomu, že po 50 rokoch bude patriť farnosti, ktorú si s veľkými obetami vystavili a hneď o 2 roky po dokončení (1950) zobrali. Neuvedomil som si, že z toho bude farnosť žiť. Časť sme prenajímali a v časti bolo 22 ťažko postihnutých ľudí. Doteraz slúži farnosti.
Prenájom totiž často berieme ako druh vykorisťovania. Niekto berie „nehorázne peniaze“. Niekto sa stotožňuje s vinohradníkmi – prečo by sme mali platiť. Možno je to uhol pohľadu. Výsledok socialistického myslenia.
V evanjeliu sme počuli: Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval.
Možno sa zadlžil, veľa investoval a ľuďom dal prácu.
Ježiš nám tu však nechcel hovoriť o revolúcii, vzbure proti vykorisťovateľom.
V námahe hospodára, ktorý „vysadil vinicu, obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu“, zbadáme láskyplnú starostlivosť Stvoriteľa. „Podrobný popis práce“ starostlivého hospodára (viď tiež Iz 5,1-7) nám pomáha preniknúť k podstate zdanlivo stručného „šesťdňového rozvrhu“ stvorenia, ako ho poznáme z knihy Genezis (viď Gn 1,1-25). A práve kniha Genezis ďalej pokračuje: „Stvoril Boh človeka na svoj obraz“ (Gn 1,27), a tým nám vysvetľuje, prečo láskavý a starostlivý hospodár odcestoval. Stvoriteľ prenecháva plnú samostatnosť človeku stvorenému na svoj obraz. „Nestrká nos“ do slobody, ktorú mu daroval. Naopak, sám sa stáva „cudzincom“ vo svojej vlastnej vinici.
Diel úrody, ktorý očakáva, je, že ho spoznáme v každom „cudzincovi“, to je v každom človeku, ktorý nám prichádza do cesty (viď podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi Lk 10,30-37, alebo pasáž o poslednom súde Mt 25,31-46). Kto neprijíma druhých ako poslov, ktorých poslal Hospodár, a bije ich, zabíja, či kameňuje svojou tvrdosťou, neláskou a odmietaním, zabíja jeho jednorodeného Syna. Veď on sám povedal: „čokoľvek ste urobili..., mne ste urobili...“ Mt 25,40).
A ako spoznať poslov, ktorých posiela hospodár? Kto sa dennodenne učí vidieť stopy Božej pravdy, krásy a spravodlivosti vo všetkom, čo je pravdivé, čo je cudné, čo je spravodlivé, čo je mravne čisté, čo je milé a čo má dobrú povesť, čo je čnostné a chválitebné (Flp 4,8), najlepšie si cvičí si zrak k tomu, aby dokázal v každom blížnom i v neznámom rozoznať črty tváre milovaného Božieho Syna, pre ktorého a skrze ktorého je stvorené všetko (porov. Kol 1,16).
Kto však zaostruje zrak iba na to, čoho by sa mohol zmocniť (viď: „Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!“), tomu sa Božie kráľovstvo vezme.
Takže vidíme, že prenájom nám vôbec nie je cudzí, lebo máme od Stvoriteľa prenajatý hlas, ktorým hovorím i uši ktorými ste počúvali, i myseľ ktorou ste sa zaoberali, či nezaoberali myšlienkami a posolstvom Ježiša Krista.
Turkov, Dlhá 4.10.2026
Pozrite tiež: