Uvedenie do bohoslužby:
Po stáročia Boh viedol a vychovával vyvolený národ.
Po stáročia Boh viedol a vychovával náš národ. Roky oslovuje, nabáda a vychováva aj nás. Čo tým dosiahol? Dnešné Božie slovo nám dáva otázku priamo do svedomia.
Zahlaďme sa teda každý na seba: Aký som kresťan? Som vzorný človek? Vidno za mnou dobro, ktoré konám?
Uvedenie do čítaní:
- Iz 5,1-7
Dvakrát dnes počujeme v biblickom čítaní o vinici a o nás. Raz v tiesnivej Izaiášove piesni o neplodnej vinici - som to snáď ja? Potom v podobenstvo Pána Ježiša - som snáď ja ten vinohradník?
- Flp 4,6-9
Sme ustarostení a preťažení, preto slova povzbudenia svätého Pavla v liste Filipanom sú nám dnes rovnako potrebné, ako boli pred tisícročiami kresťanom v Malej Ážií.
- Mt 21,33-43
Podobenstvo o zlých nájomníkoch kladie i nám otázku: aká je naše odvaha splácať Bohu nájomné za všetko dobré, čo nám požičal?
HISTÓRIA JEDNEJ VEĽKEJ LÁSKY
O veľkej láske spievajú piesne, rozprávajú romány a skladajú básne. V prvom čítaní sme počúvali pieseň a v evanjeliu rozprávanie o veľkej láske. O láske, ktorá nebola opätovaná, ktorá bola oklamaná, zradená.
Niekedy sa toto biblické podobenstvo nazýva podobenstvom o zlých vinohradníkoch - ale to nie je presné. Hlavnou postavou v každom románe, v každej poviedke o láske je predsa ten zamilovaný, ten milujúci.
V tom milujúcom ľahko rozpoznávame Boha Otca. Akú krásnu vinicu, aký krásny svet nám ľuďom pripravil, čo všetko pre nás urobil, aby sme prinášali úrodu lásky, aby sme dobrotu Stvoriteľa splácali svojim dobrým životom.
My totiž nie sme do vinice Božieho kráľovstvá (do tohto sveta) pozvaní ako diváci do divadla, ktorí len sedia a tlieskajú. Sme pozvaní, aby sme spoluvytvárali program, aby sme dávali druhým z toho, čo dobré sme sami dostali.
A my sa často nesprávame lepšie, ako tí prví nájomníci v podobenstve - deti Izraela. Dobro dobrom nesplácame, Božích prorokov a kňazov kameňujeme a odháňame, Božieho Syna križujeme svojou zlobou.
Toľko zklamania v láske sa dočká len milujúci! Ale on sa nedá odradiť, to je na tomto príbehu najúžasnejšie: Boh dôveruje veľmi húževnato v dobro, ktoré je v človeku - stále znovu posiela prorokov do vinice (Cirkvi), stále znovu dáva človeku príležitosť, ponúka priateľstvo.
Vypočujte si rozprávanie zo starého zbožného Ruska - ako pekne vedeli znázorniť bezhraničnú vytrvalosť Boha Otca v jeho snahe pomôcť človeku.
Žila kdesi žena, ktorá bola veľmi zlá. Ani jediný dobrý skutok za svoj život neurobila, len stále, kde mohla, ubližovala. Nakoniec umrela a čert ju vhodil do ohnivého jazera. Jej anjel strážny sa nad tým veľmi trápil a stále hľadal a spomínal, či by sa aspoň nejaký dobrý skutoček nenašiel.
- Našiel sa: kto hľadá - nájde. A tak hneď hlásil Pánu Bohu: „Ta žena raz vytrhla na svojej záhradke mladú cibuľku a dala ju zadarmo žobráčke!“ A Pán Boh povedal: „Dobre - vezmi tu cibuľku, natiahni sa s ňou k tej žene v ohnivom jazere, aby na ňu dosiahla. Ak sa na nej nechá vytiahnuť, pôjde do neba. Ale ak sa cibuľka pretrhne, potom nech zostane, kde je.
Anjel hneď bežal k tej žene v ohnivom mori a povedal jej, čo a ako Boh o nej rozhodol. Povedal jej: „Chyť sa pokojne a ja ťa vytiahnem.“
A tak sa žena chytila, anjel ťahal a šlo to spočiatku dobre. Lenže potom to spozorovali iní, ktorí boli tiež v pekelnom ohni, a začali sa tej ženy chytať, aby sa zachránili s ňou. Ale ta zlá žena bola stále ešte zlá; nepriala im, aby sa iní zachránili, začala okolo seba na všetky strany zlostne kopať a kričať: „Vy nie, len ja sama, to je moje cibuľka.“ A ako sa tak zlostne šklbala a kopala, cibuľka sa pretrhla a žena spadla späť do ohnivého jazera. A je tam dodnes.
Pekne sa tu vyjadruje hneď troje:
Po prvé: Všetko, čo robíš ochotne, rád, nezištne - i ten najmenší dobrý skutok - siaha až do večnosti, nezaniká. To dáva nášmu človečenstvu a nášmu konaniu veľkosť.
Po druhé: Božia láska k človeku je trpezlivá a vytrvalá. V každej chvíli života, až do posledného okamžiku, posiela otec človeku nejakú tu „cibuľku“, aby sa mohla zachrániť.
Po tretie: Musíš mať lásku k iným a dovoliť, aby sa zachránili aj iní. Veď Boh je otcom všetkých.
Ľud môj, čo viac som mal pre teba urobiť? - znie svetom veľkopiatkový spev. Boží syn sa obetoval až na smrť, aby nám pomohol. A čo my?
Teraz čaká i od nás, že úprimne a radi budeme pomáhať ľuďom okolo seba, že budeme spolupracovať na Božom kráľovstve dobra.
Dáme sa do toho s novou chuťou? Poďme o ňu spoločne prosiť.
Turzovka Turkov, 8.10.2017