Iz 35,1-6a.1, Jak 5,7-10, Mt 11,2-11
Človek definuje sám seba rôzne.
Jedná z najznámejších definícii je od Aristotela: Homo ton politikon (človek tvor spoločenský). Túto definíciu by som rád v súvislosti s dnešným evanjeliom parafrázoval: Človek tvor pochybujúci.
Nepasujem tým človeka na skeptika či pesimista. Pochybovačnosť môže byť dokonca „matkou pokroku“. Vo vede a skúmaní je nezastupiteľná.
Aký bol Ján Krstiteľ z tohto pohľadu? Muž viery skoro ako Abrahám. Možno ešte väčší. Veď Kristus o ňom povedal: Medzi tými čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ (Mt 11,11).
Prečo by mal byť Ján Krstiteľ „tvorom pochybujúcim“? Naznačuje to dnešné evanjelium: „Ján bol v žalári. Keď počul o Kristových skutkoch, poslal k nemu svojich učeníkov opýtať sa: Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ (Mt 11,2-4). Pritom Ján o Kristovi povedal: „Po mne prichádza mocnejší ako som ja“ (Mk 1,7, Lk 3,16)), pokrstil Pána a počul: Ty si môj milovaný Syn (Lk 3,21).
Prečo sa teda pýta: Ty si ten...alebo máme iného čakať? Sklamal Kristus Jána, alebo Ján zapochyboval, alebo ho zlomilo väzenie, samota, alebo...? Je tu aj ďalšia možnosť, ktorá poukazuje na veľkosť Jána Krstiteľa a ktorú sám vyjadril: Mňa musí ubúdať, on musí rásť (Jn 3,30)! Vysvetľuje sa to tak, že Ján Krstiteľ završuje obetu svojho života natoľko, že sa zrieka útechy učeníkov a posúva ich ku Kristovi. Tí keď vidia čo Ježiš všetko robí, presvedčia sa, že je Mesiáš a ostanú pri ňom. Skutočne, niektorí apoštoli boli Jánovými učeníkmi.
Vyberte si, milí čítatelia, z tých možnosti. Všetky sú prijateľné a exegéti vykladajú túto stať rôzne.
Mne sa skôr zdá, že aj Ján Krstiteľ napriek svojej veľkosti sa zaradil k človekovi pochybujúcemu. O čom by totiž človek nepochyboval?
Veľkosť Jána Krstiteľa bola v tom, že nezatrpkol, nedal sa zlomiť žalárom, ale hľadal. Boril sa! Ostal v línii proroka.
Ján má odvahu spochybniť svoje očakávania, porovnáva svoje predstavy so skutočnosťou a prispôsobuje svoj život poznanej Pravde. A to až natoľko, že dokáže povedať: „On musí rásť a mňa musí ubúdať“ (Jn 3,30).
Aj my každú nedeľu v evanjeliu počúvame o Kristových skutkoch. Otázkou je, či aj v nás evanjelium vzbudzuje otázky, alebo zostávame nedotknutí.
Práve v polovici adventu máme príležitosť opýtať sa toho, ktorého očakávame: Ty si ten, ktorý má prísť, alebo... očakávam niekoho, kto zodpovedá mojim predstavám, ale nie je pravým Mesiášom?
Kľúčom k rozlíšeniu je: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium.
Slepí vidia – ak tí, ktorí nemajú možnosť alebo nechcú vidieť Krista, vidia na mne jeho spôsob života...
Chromí chodia – ak tí, ktorí nejdú za Kristom, majú možnosť priblížiť sa k nemu prostredníctvom mňa...
Malomocní sú čistí – ak do prostredia, ktoré je výslovne profánne, alebo až „nečisté“ cez môj život s Kristom preniká jeho láska...
Hluchí počujú – ak tí, ktorí nie sú schopní počuť radostnú zvesť evanjelia počujú aspoň trochu dobra z mojich úst...
Mŕtvi vstávajú – ak tí, na ktorých si nikto nikdy nespomenie, ožívajú (aspoň) v mojich modlitbách...
Chudobným sa hlása evanjelium – ak je môj život určovaný evanjeliom aj vtedy, keď mi to nikto „nezaplatí“ svojim obdivom či uznaním...
Prišiel za mnou jeden farník. Ohlásil sa, že príde s kamarátom kvôli krstu. Gratuloval som mu k otcovstvu. Šliapol som vedľa. Chce dať však pokrstiť svojho kamaráta.
Tento farník „správnym spôsobom“ očakáva „správneho Mesiáša“.
Ľudia okolo nás sú však vnímaví. Sledujú či tak ako Ján Krstiteľ, poukazujeme na Krista.
Dlhá,14.12.2025
Pozrite tiež: