Am 6, 1a. 4 – 7, 1 Tim 6, 11 – 16, Lk 16, 19 - 31
Na základnej škole sme mali učiteľa, ktorý keď začal prednášať báseň, všetci sme stíchli.
Bol milovníkom literatúry. Tak ako sme radi počúvali jeho prednes, tak neradi sme mali následnú otázku: Čo tým básnik chcel povedať? Nastalo veľké ticho a nik nevedel odpovedať. Nechápali sme keď sa napríklad pýtal čo znamená: „Písané prstom vetra na vodu“ – nechápali sme. Napadá mi to prirovnanie, keď čítam protiklad: „Bár by moje slová napísané boli, vryté do dosky spiežovej, bár by ich rydlom železným a olovom navždy vrýpali do skaly!“ (Job 19, 23-24)
Čo dnešným evanjeliom chcel Pán povedať? Ako sme podobenstvu porozumeli?
Buď chudobný, utrápený, chorý, na okraji spoločnosti? Buď Lazárom, aby si bol spasený? Asi nie!
Chcel povedať ako to bude vo večnosti? Neviem!
Čo teda? Všimnime si bližšie dnešné evanjelium a pouvažujme nad ním!
Istý bohatý človek – Na rozdiel od žobráka Lazára boháč nemá meno. Boh pozná chudobných po mene, ale tým, ktorí si svojho boha urobili z blahobytu povie „nepoznám vás“.
Obliekal sa do purpuru a kmentu – Boháč je zahľadený do seba. Svojim bohatým oblečením chcel prekryť svoju prázdnotu. Možno povedať, že chce zakryť svoju nahotu purpurom a kmentom. I prví ľudia, keď jedli zo stromu, a tak okúsili hriech, „poznali, že sú nahí“ (Gn 3,7). Všetci sme nahí vo svojom hriechu. Túto nahotu však nezakryje purpur, kment, ani iné značkové oblečenie. Len ten, kto si oblečie Krista (porov. Gal 3,27), zakryje nahotu odhalenú hriechom a dostane novú dôstojnosť.
Deň čo deň prepychovo hodoval – Zlo nespočíva v hodovaní. Veď aj otec pripravuje hostinu synovi, ktorý „bol stratený a našiel sa“ porov. Lk 15,23-24.
Nemáme si z tohto podobenstva vziať ponaučenie, že je hriešne byť bohatý…
Boháč v tomto príbehu nebol jediným človekom, ktorý bol za svojho života bohatý.
Aj Abrahám bol veľmi bohatý! – porov. Gn 13:2, le bol tiež veľmi pohostinný – porov. Gn 18:1–8
Rozdiel spočíva v tom, že Abrahám bol mužom viery (ktorá prichádza z venovania pozornosti Božiemu slovu), bol človekom, ktorý si „robil priateľov…z márnej mamony“
V Novom zákone je to napríklad Zachej, ktorí sa otvoril pre chudobných (Lk 19, 1-10). Aj evanjelista Matúš (hlavný mýtnik) bol bohatý, i ženy, ktoré Ježišovi pomáhali zo svojich prostriedkov.
Zlo spočíva v tom, že zatiaľ čo Otec vychádza z hostiny von a prosí každého svojho syna, aby vošiel dovnútra (Lk 15,28), boháč zostáva sedieť vnútri a zatvára sa pred tými, čo sú vonku.
Žobrák, ... plný vredov – Vredy, rany chudobného sa mohli stať boháčovi liekom, tak ako sú rany nevinného Krista liekom na naše hriechy. „Jeho ranami sme uzdravení“ (Iz 53,5, porov. 1 Pt 2,25). Kto nespozná v ranách chudobného Kristove spásonosné rany, zostane vo svojej nemoci.
Žobráka zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. – Každý z nich skončil tam, kam vkladal svoju nádej.
A keď pozdvihol oči... – Nemožno obviniť boháča z toho, že by bol pohŕdal Bohom, či chudobným. Problém je, že na nich nikdy ani nepozrel! Až teraz pozdvihuje oči, ktoré mal celý život obrátené iba na seba. Neskoro.
Pre nás nie je neskoro, môžeme vyjsť zo svojho sebectva a všímať si druhých.
Dnešný príbeh nám hovorí: Nebuď zahrabaný do veci, do pohodlia života, aby si nezabudol na človeka. A to nielen tu v kostole, všade, vo všetkých okolnostiach života.
Vidíme, že z rôznych pohľadov môžeme pozerať na dnešné evanjelium a vyjde nám: Na prvom mieste musí byť človek!
Veríte, že vidieť najskôr človeka vedie ku šťastiu? Nielen v budúcom živote! Slováci pociťujú nízku úroveň šťastia, pričom posledné prieskumy z roku 2024 a 2025 ich umiestňujú na 50 miesto - chvost rebríčkov šťastia v Európe.
Sme chudobní?
Na jedného Slováka pripadá ročne 99 kilogramov potravinového odpadu. Z domácností pochádza 67 percent. Zvyšných 33 percent vzniká pri prvovýrobe, výrobe potravín, v obchodoch, pri distribúcii či v reštauráciách.
Ako sme na tom v porovnaní so svetom?
Vyše 80% svetovej populácie, to je okolo 5,7 miliardy ľudí, je na tom príjmovo horšie ako priemerný občan Slovenska. Ešte šokujúcejšie je porovnanie chudoby. Na Slovensku je životné minimum stanovené na 284,13 € mesačne. Vo svete však 60% obyvateľov – vyše štyri miliardy ľudských duší – žije pod hranicou, ktorú na Slovensku považujeme za hranicu chudoby.
Časopis Naša diecéza (9/13) priniesol článok o dobrovoľníčke Janke Jopkovej z Divina, ktorá pôsobila v Angole. Očarila ju štedrosť tamojších ľudí. Keď odchádzala domov tak jej chceli dať z vďačnosti trička, hoci ich nejako veľa nemali! Dávali jej čo mali, delili sa. Pýtali sa jej či je bohatá. Ona, že nie. Oni: Máš doma kde bývať? Máš každý deň čo jesť? Takže si bohatá! Zaujímavé! Pritom títo domorodci majú pocit, že ich život je šťastný. Jedia tam iba ryžu a fazuľu. A dosť zriedkavo! Keď im pripravili slávnostnú večeru, pre ne nezvykle dobroty nepojedli, ale zobrali domov a podelili sa. Dokážu sa deliť i z mála. Ozaj vidia najskôr človeka!
My sme sa naučili pozerať na život z pohľadu peňazí, majetku.
Už vieme čo tým podobenstvom chcel Kristus povedať. Už je potrebná „iba“ realizácia!
Turzovka, 28.9.2025
Pozri tiež: