Uvedenie do bohoslužby:
Vnímame okolie, ľudí i seba. Dôležitá je sebareflexia – zamýšľanie sa nad sebou. Toto uvažovanie nad sebou i inými je často neobjektívne. Boh nás vidí úplne ináč. Obráťme sa k nemu s pokornou prosbou o odpustenie každého sebectva, nesprávneho videnia seba.
Uvedenie do čítaní:
- čítanie, Am 6, 1a. 4 - 7
Minulý týždeň sme tiež čítali proroka Amosa a hovorili sme o ňom relatívne podrobne. V súvislosti s dnešným úryvkom si pripomeňme druhú časť tohto proroctva, ktoré je nadpísané: Obžaloba a súd nad Izraelom (3,1 – 6,14). Z toho odseku je aj dnešné čítanie.
Za čias proroka Amosa si vláda žila v blahobyte - a biedu národa riešila len rečami a zdanlivou zbožnosťou. Preto prorok zdôrazňoval, že sociálne zločiny nemožno odčiniť ani najslávnostnejšími kultovými úkonmi. Je potrebné prestať vykorisťovať chudobných a šliapať ľudské práva a znova nastoliť právo a spravodlivosť.
Oznamuje blízky koniec Izraelského kráľovstva. Dom Jozefov je Severná ríša. Od Jozefa pochádzali kmene Efraim a Manasses.
Pripomenieme si aktuálnosť jeho proroctva, lebo aj v dnešných časoch sme svedkami početných prečinov proti najzakladanejším ľudským právam, ako aj najrozličnejších sociálnych krívd a nespravodlivostí. Preto je Amosovo posolstvo v Božom mene protestom proti každému násiliu na človeku a zároveň naliehavou výzvou na ochranu slabých, chudobných a sociálne utláčaných. Z náboženského hľadiska sa zdôrazňuje, že Boh nenechá bez trestu ani jeden hriech spáchaný na človeku, či už politickými systémami, alebo vládnucimi štruktúrami, alebo aj jednotlivcami, ktorí zneužívajú svoju moc a postavenie pre osobné egoistické záujmy a na úkor spoločného a súkromného dobra.
Pár poznámok k dnešnému textu:
Toto hovorí všemohúci Pán: „Beda tým, čo bezstarostne žijú na Sione, a tým, čo sa cítia bezpeční na vrchu Samárie.
žijú na Sione – Asi židovská vložka. Amos prorokoval pre Severné kráľovstvo (Samáriu).
ale nad skazou Jozefa sa netrápia.
Oznamuje blízky koniec Izraelského kráľovstva. Dom Jozefov je Severná ríša. Od Jozefa pochádzali kmene Efraim a Manasses.
Pripomeňme si aktuálnosť jeho proroctva, lebo aj v dnešných časoch, keď sme svedkami početných prečinov proti najzakladanejším ľudským právam, ako aj najrozličnejších sociálnych krívd a nespravodlivostí. Preto je Amosovo posolstvo v Božom mene protestom proti každému násiliu na človeku a zároveň naliehavou výzvou na ochranu slabých, chudobných a sociálne utláčaných.
- čítanie, 1 Tim 6, 11 - 16
Svätý Pavol nás dnes nabáda, aby sme sa snažili dávať vo svojom okolí dobrý príklad kresťanského života.
Poznámky k textu:
Bojuj dobrý boj viery a zmocni sa večného života; veď doň si povolaný a zložil si pred mnohými svedkami dobré vyznanie.
Nevieme o akú okolnosť života u Timoteja išlo - krst, svätenie do úradu?
Prikazujem ti pred Bohom, ktorý všetkému dáva život, a pred Kristom Ježišom, ktorý dobrým vyznaním vydal pred Ponciom Pilátom svedectvo
Ježiš pred Pilátom vyhlásil Mesiášske kráľovstvo a vyhlásil sa za ohlasovateľa pravdy. Je to určité vyznanie viery prvých kresťanov pri krste ako i pred prenasledovateľmi.
Zachovaj prikázanie bez poškvrny a bez úhony až do príchodu nášho Pána Ježiša Krista
až do príchodu – Frekventovaná myšlienka v listoch sv. Pavla, a tým aj motivujúca myšlienka prvých kresťanov, ktorísi pripomínali, že Ježiš príde a pomôže kresťanom k víťazstvu. Zároveň si pripomínali, že už je tu jeho vykupiteľské dielo.
ktorého v pravom čase ukáže blahoslavený a jediný vládca, Kráľ kráľov a Pán pánov. On jediný má nesmrteľnosť a prebýva v neprístupnom svetle; jeho nik z ľudí nevidel, ani vidieť nemôže. Jemu česť a večná vláda. Amen.
Tento pekný chválospev je inšpirovaný nejakým liturgickým textom, používaným v prvokresťanských bohoslužbách.
- Evanjelium, Lk 16, 19 - 31
Každý rozumný človek sa snaží pamätať, ako sa hovorí, na zadné kolieska. Počúvajme, akú radu nám k tomu dá dnešné podobenstvo Pána Ježiša.
Príbeh je bez historického podkladu
Ježiš povedal farizejom: „Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy.
Pozemský stav človeka neukazuje na jeho stav v Božích očiach! Ako videl Boh boháča v príbehu? Niekto môže byť bohatý, ale nie bohatý vo vzťahu k Bohu (Pozri Lk 12, 20 – 21).
Niekto môže byť chudobný, ale bohatý vo viere (Jk 2,5)!
Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho.
Smrť je spoločným koncom, ku ktorému musia prísť všetky skupiny ľudí porov (Kaz 2,14).
Dušiam veriacich je v hodine smrti poskytnutá zvláštna Božia starostlivosť („anjeli ho zaniesli do lona Abrahámovho“)
do lona Abrahámovho - Židovský výraz, ktorý zodpovedá starému biblickému pojmu „byť pripojený k otcom“, patriarchom. Obraz vyjadruje dôvernosť a blízkosť k Abrahámovi na mesiášskej hostine.
A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone.
I zvolal: ‚Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!‘
Pripomína sa tu skutočnosť zatratenia
Tento príbeh popisuje stav zlých. Dozvedáme sa, že:
- a) Neprestanú existovať
- b) Sú si vedomí toho, kde sú, a čo sa okolo nich deje („trpím bolesťou v tomto...“)
- c) Poznávajú ostatných („Otče Abrahám…pošli Lazára…“)
A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.‘
Veľká priepasť symbolizuje nemožnosť tak pre vyvolených i pre zatratených vymeniť si osudy.
Tu povedal: ‚Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.‘
Mŕtvi sa pamätajú na tých, ktorí ich majú v smrti ešte nasledovať („lebo mám päť bratov“).
Neobrátený človek odhaľuje hodnotu duše po smrti, keď už je príliš neskoro.
Ježiš sa pokúšal vyučovať o hodnote duše pred tým, než bude príliš neskoro.
Odpovedal mu: ‚Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.‘“
Najväčšie zázraky nebudú mať na srdce ľudí žiaden vplyv, pokiaľ nebudú veriť Božiemu slovu. Mnoho ľudí videlo Ježišove zázraky, a neuverilo; niektorých nepresvedčilo dokonca ani jeho zmŕtvychvstanie! –– Toto môže vysvetľovať, prečo apoštoli zdôrazňovali viac Písmo, než zázraky, pri presvedčovaní ľudí, že Ježiš je Mesiáš (porov. Sk 17,1–3)
Sumár:
Iba venovaním pozornosti Božiemu Slovu môže človek uniknúť mukám zatratenia. Boháč to neučinil; a pre jeho bratov je Božie slovo jediná nádej. Pokiaľ vás nepohne k pokániu Božie slovo, ani zázrak to nespôsobí! Pritom mnohí hovoria, že by uverili, len keby videli zázrak. Toto sa vzťahuje k hlavnej myšlienke príbehu. Zdôrazňuje sa dôležitosť venovať pozornosť Božiemu slovu nezávisle na nejakom druhu zázrakov!
-----
Ponaučenie, ktoré si nemáme vziať z tohoto podobenstva, že je hriešne byť bohatý…
a. Boháč v tomto príbehu nebol jediným človekom, ktorý bol za svojho života bohatý
1) Abrahám bol veľmi bohatý! – porov. Gn 13:2
2) Ale bol tiež veľmi pohostinný – porov. Gn 18:1–8
- Rozdiel spočíva v tom, že Abrahám…
1) Bol mužom viery (ktorá prichádza z venovania pozornosti Božiemu slovu)
2) Bol človekom, ktorý si „robil priateľov…z márnej mamony“
V Novom zákone je to napríklad Zachej, ktorí sa otvoril pre chudobných (Lk 19, 1-10). I ženy, ktoré Ježiša sprevádzali a pomáhali zo svojich prostriedkov.
KĽÚČ OD PÍSMA (Kerigamtická exegéza)
Zakaždým, keď chce Ježiš niečo dôležité komunikovať, vytvára príbeh - podobenstvo. Takto vedie počúvajúcich prostredníctvom reflexie k neviditeľnej realite, aby objavili neviditeľné Božie volanie, ktoré je prítomné v živote.
Podobenstvo nás má prinútiť myslieť a uvažovať. Z tohto dôvodu je dôležité venovať pozornosť aj najmenším detailom. V dnešnom podobenstve vystupujú tri osoby: chudobný Lazár, boháč bez mena a otec Abrahám. Abrahám predstavuje Božie myšlienky. Bohatý človek bez mena predstavuje dominantnú ideológiu vtedajšej i našej doby. Lazár predstavuje tichý krik chudobných v čase Ježiša a vo všetkých časoch.
Lukáš 16,19-21:
Situácia bohatého a chudobného. Dva extrémy spoločnosti. Na jednej strane veľké bohatstvo; na druhej strane chudobný človek bez zdrojov, bez práv, pokrytý zraneniami, bez toho, aby ho niekto prijal, okrem psov, ktorí mu prišli olízať jeho rany. Obidvoch oddeľujú zatvorené dvere domu bohatého človeka. Pokiaľ ide o bohatého človeka, chudobu pri jeho dverách neakceptuje ani neprejavuje ľútosť nad ňou. Chudák má však meno, bohatý nie. To znamená, že chudobný má svoje meno zapísané v knihe života, nie bohatý. Meno chudobného je Lazar (Boh si všíma, pomáha).
A prostredníctvom chudobného človeka Boh chce pomôcť bohatému človekovi, ktorý by mohol mať meno v knihe života. Bohatý však nedovolí, aby mu pomohol chudobný človek, pretože má zatvorené dvere. Ako mu mohol pomôcť Lazár? Dobrými skutkami si boháč mal zaistiť večnosť!
Začiatok tohto podobenstva je verným zrkadlom toho, čo sa dialo za čias Ježiša i za Lukáša (bol ďalšou generáciou). Je zrkadlom toho, čo sa aj dnes deje vo svete!
Lukáš 16,22:
Došlo k zmene, ktorá odhaľuje skrytú pravdu. Chudák zomrel a anjeli ho preniesli do Abrahámovho objatia. Bohatý muž tiež zomrel a bol pochovaný. V podobenstve chudobný zomrel pred bohatým. Toto je varovanie pre bohatých. V čase, keď je chudobný človek nažive a pri dverách, existuje pre bohatého možnosť spásy. Ale keď chudobný umrie, zomrie tiež jediný nástroj spasenia pre bohatého – možnosť si robiť priateľov „z márnej mamony“.
Teraz je chudobný v objatí Abraháma. Abraháma je symbol života, od neho pochádza starozákonný Boží ľud. Chudák Lazár je súčasťou Abrahámovho ľudu, z ktorého bol vylúčený, keď bol pred dverami bohatého človeka. Bohatý človek, ktorý verí, že je synom Abraháma, nie je Abrahámom prijatý!
Úvod k podobenstvu tu končí. Teraz sa jeho význam začína zjavovať prostredníctvom troch rozhovorov medzi bohatým človekom a Abrahámom.
Lukáš 16, 23-26:
Prvá konverzácia. V podobenstve Ježiš otvára okno na druhej strane života, na strane Boha. Nie je to otázka neba. Je to otázka života, ktorý vytvára iba viera a ktorý bohatý človek, ktorý nemá vieru, nemôže vidieť. Táto skutočnosť sa objaví iba vo svetle smrti; potom sa javí ako skutočná hodnota života. Tu sa objavia veci bez klamlivého myslenia a ideológia sa mení.
Bohatý muž vidí Lazára v náručí Abraháma a žiada o pomoc vo svojom utrpení. Bohatý človek zistí, že Lazár je jeho jediný možný dobrodinec. Bezmenný bohatý človek je zbožný, veď uznáva Abraháma a nazýva ho Otcom. Abrahám odpovedá a nazýva ho synom.
V skutočnosti je toto slovo Abraháma určené všetkým bohatým, ktorí sú nažive. Pokiaľ sú nažive, majú možnosť stať sa Abrahámovými synmi a dcérami, ak vedia, ako otvoriť dvere Lazárovi, chudobnému, jedinému, kto im môže pomôcť v mene Božom. Spása pre bohatého muža nespočíva v tom, že by mu Lazár dal kvapku vody, aby osviežil jazyk, ale že on, bohatý muž, otvorí chudobnému zavreté dvere, aby vyplnil veľkú priepasť, ktorá existuje.
Lukáš 16, 27-29:
Druhá konverzácia. Bohatý trvá na tom: „Otče, prosím ťa, aby si poslal Lazára do domu môjho otca, pretože mám päť bratov!“ Bohatý nechce, aby jeho bratia skončili na tomto mieste utrpenia. Chudák Lazár je jediný skutočný sprostredkovateľ medzi Bohom a bohatými. Je jediný, pretože bohatí musia vrátiť to čo mali chudobným, a tak obnoviť poškodenú spravodlivosť!
Bohatý muž sa bojí o svojich bratov, ale nikdy sa nestaral o chudobných! Abrahámova odpoveď je jasná: „Majú Mojžiša a Prorokov; nech ich počúvajú!“ Majú Bibliu! Bohatý človek mal Bibliu. Poznal ju. Nikdy však nevedel, že Biblia má niečo spoločné s chudobnými. Kľúčom bohatého človeka k porozumeniu Biblie je chudobný muž, ktorý sedí pri jeho dverách!
Lukáš 16, 30-31:
Tretia konverzácia. „Nie, Abrahám, ale ak k nim niekto z mŕtvych prišiel, bude robiť pokánie!“ Bohatý človek uznáva, že sa mýli, dopustil sa chyby, preto hovorí o pokání, o čom nikdy počas svojho života nepočul a samozrejme nerobil. Chce zázrak, vzkriesenie! Tento druh zmŕtvychvstania však neexistuje. Jediné vzkriesenie je Ježišovo. Ježiš, vzkriesený z mŕtvych, k nám prichádza v osobe chudobných, tých, ktorí nemajú práva, tých, ktorí nemajú pôdu, tých, ktorí nemajú jedlo, tých, ktorí nemajú dom, tých, ktorí nemajú zdravie. Vo svojej záverečnej odpovedi je Abrahám jasný a presvedčivý: „Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.“
Rozhovor končí týmto spôsobom a je koniec podobenstva!
Odkaz pre nás:
Kľúčom k pochopeniu zmyslu Písma svätého (Biblie) je chudobný Lazár, ktorý sedí a trpí pred dverami! Boh sa predstavuje v osobe chudobných, sedí pri našich dverách, aby nám pomohol prekonať obrovskú priepasť, ktorú vytvorili bohatí. Lazárom je aj Ježiš, chudobný a sluha Mesiáš, ktorý nebol prijatý, ale ktorého smrť radikálne zmenila všetky veci. Miestom mučenia je situácia osoby bez Boha. (Lk 19,1-10). Aj keď si bohatý myslí, že má náboženstvo a vieru, v skutočnosti nie je s Bohom, pretože neotvára dvere chudobným, ako to urobil napríklad Zachej (Lk 1, 1-10).
Matka Tereza na jednej prednáške hovorí: Povedali mi, že jedna hinduistická rodina veľmi hladuje. Zobrala som trochu ryže a šla som k nim. Na tvárach ôsmich detí som videla obrovský hlad. Matka zobrala ryžu a rozdelila ju na dve porcie. Tu jednu zobrala a odišla. Keď sa vrátila, opýtala som sa jej kde bola. Jej odpoveď: „Susedná rodina moslimov tiež hladuje“. Čo ma najviac prekvapilo bolo to, že sa podelila, udivilo ma, že vo svojom hlade si spomenula na iných hladných.