Gn 18,20-32, Kol 2,12-14, Lk 11,1-13
Kardinál Tomáš Špidlík napísal:
Mal som prednášku o modlitbe. Po nej za mnou prišla italská učiteľka s pochvalou, v ktorej sa priznala sa, že má(la) stále k modlitbám odpor.
Uviedla psychologický dôvod. Keď mala pristúpiť k prvému prijímaniu vo veku ôsmich rokov, musela sa zúčastniť prípravy, ktorú viedla stará nevrlá sestra. Tam sa učili deti spamäti modlitby, ktorým takmer rozumeli a sestra ich stále okrikovala, keď si pomýlili niektoré slova. Terajšia učiteľka sa vtedy sťažovala matke, že už na tu prípravu nebude chodiť, ale odpoveď bola vždy rovnaká: „Musíš!”. Pochopiteľne sa v takej situácii nenaučila modliť, ale naopak, mať k modlitbám odpor. Po tomto osobnom vyznaní učiteľka ma pochválila, že som hovoril o modlitbe zrozumiteľne a ukázal, že je to dôležitý životný úkon. Samozrejme som za tu pochvalu poďakoval. Ale pridal som k tomu svoju pochybnosť: Stačí k tomu, aby sa človek naozaj modlil len presvedčenie, že je to rozumné?
Dnes slávime sviatok Joachima a Anny, starých rodičov Pána Ježiša. Naučili Pannu Máriu najdôležitejšiemu – počúvaniu Boha. Modlitbu asi nebrali len ako povinnosť. Naučili Máriu, že je rozumné modliť sa, veď Boh nám všetko dáva preto sa patrí ďakovať mu. Boh je múdry a preto sa patrí počúvať a skúmať čo od nás chce. Boh je všemohúci a preto ho máme prosiť. Preto to Mária dokázala!
Badám, že v našom prostredí učia modlitbe najviac starí rodičia. Vidíme, žeby podobne učili svojich vnukov modlitbe tak ako dnešní oslávenci? Určite by boli deti iné.
Asi najdôležitejšie je, aby sme chápali modlitbu ako vzťah voči dobrému otcovi. Pán Ježiš, keď ho apoštoli prosili, aby ich naučil modliť sa začína slovami: Otče náš. A potom vykresľuje svojho Otca ako Dobrého otca. Hovorí: Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“ A čo je Duch Svätý? Je to Láska!
Takže pre nich i pre rodičov a nakoniec pre nás všetkých je z dnešného dňa dôležitý odkaz, ktorý môžeme ilustrovať takto: Dievča sa naučilo z botaniky, aké sú kvetiny. To je prvý stupeň. Chodí potom do prírody a tam samo objaví kvety na živo. To je teda druhý, vyšší stupeň. Ale môže sa k nej pripojiť i tretí stupeň: zamilovaný chlapec jej daroval kytičku kvetín. Až teraz majú ty kvety ozajstnú hodnotu. Dokonca si ich vylisuje a vloží do pamätníka, pretože sa k nim viažu nezabudnuteľné city.
Aplikujme to analogicky na duchovné skúsenosti.
V katechizme sme sa naučili, že Boh je náš Otec na nebesiach. To je prvý stupeň. Druhý sa dostaví pri uvažovaní, pri ktorom pochopíme, že bez tej pravdy by bol svet neživým strojom, kde by nebolo ani lásky ani slobody. Ba ani život, ani svet.
Ale príde nakoniec i tretí stupeň v modlitbe. Pri nej skúsime, že nás Boh naozaj počuje keď sa modlíme Otčenáš, že nás často vypočuje, keď sa k nemu obraciame a s ním hovoríme. Pravda o Božom otcovstve sa stala predmetom dialógu, vzťahu medzi osobami a preto je naozaj hodnotou. Aj keď nás nevypočuje ako automat, naučíme sa, ako dobre nás Nebeský otec vedie. Veď ani najlepší otec nedá dieťaťu všetko čo chce, práve preto, že je dobrý.
Ako sme sa naučili modliť sa. A modlíme sa tak, že to vidieť na našich životoch, aby aj nás niekto mohol osloviť s prosbou ako jeden z učeníkov: Pane, nauč nás modliť sa.
Klokočov, vigília, 26.7.2025
Pozrite tiež: