Iz 62,1-5, 1 Kor 12,4-11, Jn 2,1-12
Kvôli Sionu neumĺknem a kvôli Jeruzalemu neutíchnem, kým nevyjde ako žiara jeho právo a jeho spása nevzblčí sťa fakľa.
Národy uvidia tvoju spravodlivosť a všetci králi tvoju slávu; i budeš sa volať novým menom, ktoré ti určia Pánove ústa. Budeš ozdobnou korunou v Pánovej ruke, kráľovským vencom v ruke svojho Boha. Už ťa nebudú volať Opustená a tvoju krajinu nebudú volať Spustošená, lebo teba budú nazývať Mám v nej záľubu a tvoju krajinu Vydatá, veď sa zaľúbilo v tebe Pánovi a tvoja krajina dostane manžela. Ako si vezme mladík pannu, tak si ťa vezme tvoj staviteľ, a ako sa teší ženích neveste, tešiť sa bude tvoj Boh. Iz 62,1-5
Vierou k šťastiu
Návrat vyvoleného národa z babylonského zajatia nenaplnil ľudské očakávania. Veľkolepá obnova Jeruzalema sa nekonala. Izrael sa nestal úžasnou veľmocou, ktorá si podrobuje okolité národy. Obnova svätého mesta postupuje pomaly a s námahou. Ľud sa zápasí s rovnakými ťažkosťami ako kedykoľvek predtým.
Do tejto situácie (druhá polovica 6. stor. pr. Kr.) plnej sklamania a znechutenia sa ozýva neznámy prorok alebo možno i viacerí proroci, ktorých výroky zozbierané v závere Knihy proroka Izaiáša (Iz 56 –66) odborníci označujú pojmom Trito-Izaiáš.
Súčasťou týchto proroctiev sú aj výroky o snubnom vzťahu medzi Bohom a Izraelom. Proroci neprestávajú upozorňovať na nevernosti ľudu (Iz 57) a jeho vodcov (Iz 56,10-12). Vytrvalo nabádajú k pokániu a k obráteniu (Iz 56,1-2). Poukazujú na prejavy nespravodlivosti (Iz 58) a pokrytectva (Iz 59).
Avšak i napriek všetkej možnej nedokonalosti, nevernosti a morálnej biede „požiadanie o ruku“, s ktorým sa Pán obracia na Izraelskú krajinu, nie je podmienené tým, nakoľko sa vyvolený národ bude správať poriadne.
Pán nesľubuje Izraelu, že si ho zamiluje, keď sa Izrael konečne polepší. Pán ubezpečuje svoj ľud, že ho bezpodmienečne miluje, a preto sa Izrael nemusí báť, že život podľa Pánovho zákona bude nudným bremenom. Pánova vášnivá láska je bezpodmienečná a verná za každých okolností.
Znamená to teda, že je úplne jedno, ako sa Izrael zachová? Vôbec nie! Spravodlivosť Izraela, ktorú majú uvidieť všetky národy, však nie je predpokladom Pánovej lásky, ale jej prirodzeným dôsledkom. Pokiaľ to Izrael nepochopí, bude sa nanajvýš utápať v úmornom dodržiavaní predpisov a prikázaní, ktoré ho vôbec nebavia a nezaujímajú. Keď to konečne pochopí, jeho právo vyjde ako žiara, jeho spása zblčí sťa fakľa, národy uvidia jeho spravodlivosť a všetci králi jeho slávu.
Alternatíva: