Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Uvedenie do bohoslužby:

Zelená farba omšového rúcha nám dnes pripomína, že skončilo  vianočné obdobie a začal všedný čas. Začína akýsi medzičas, po pôst, ktorý je prípravou na veľkonočné sviatky.

Pred nami je teda všedný čas, všedný život. Nemala by to byť nuda. Ako prežívame všednosť, každodennosť?

Pozdravme nášho Pána a Učiteľa Ježiša Krista a prosme ho o pomoc. 

Uvedenie do čítania: 

Iz 62,1-5

Prvé čítania je prorocké vyhlásenie, ako bude vyzerať vykúpený svet. Je taký náš dnešný svet? Približuje sa predstave proroka? Čo pre to robíme?

1 Kor 12,4-11

Druhé čítanie predstavuje dary Ducha, ktorými nás môže obdariť Boh. Apoštol hovorí o nich preto, aby sme si ich uvedomovali a dávali do služby iným.

Jn 2,1-12

“Urobte všetko, čo vám povie” - radí dnes Mária, matka Pána Ježiša. Je to výzva, aby sme robili všetko, čo nám Pán hovorí v slovách evanjelia, v Cirkvi a v hlase svedomia.

Všedné dni

Skončila doba sviatkov, začalo obdobie všedných dní. Ako sa na sviatky tešiť, o tom sme hovorili v advente. Ako sviatky prežívať, to bolo aktuálne v dobe vianočnej. Nemali by sme sa tiež učiť, ako prežívať všedný život, všedné dní?

Asi áno. O tejto potrebe svedčí správička z čiernej kroniky. Mladá dievča spáchala samovraždu. Po sviatkoch to na ňu doľahlo; zas denne vstávať, denne sa otravovať v škole, denne sa otravovať doma s učením, denne nuda a nuda. Nemá to cenu tento všedný život. Zjedla tubu práškov, preč od toho všedného života.

Nikdy mi doteraz nenapadlo, že by som mal kázať, ako žiť všedný deň - doteraz som sa nikdy nenudil. Ale táto správa v novinách a článok teológa Karla Rahnera mne k tejto téme priviedli.

Rahner najprv varuje pred snahou niektorých ľudí, pokúsiť sa urobiť sviatok z každého všedného dňa. Stále vymýšľať nejaké komédiu a zábavy a zvláštnosti, to sa nedá dlho vydržať. To sa skoro stane čímsi kŕčovitým, skoro to unaví.

Človek sa musí naučiť žiť plne rovnakosť všedného dňa, vidieť a žiť veci drobné a nenápadné, prežívať i svoju každodennú prácu.

Niektorí ľudia to s pracou preháňajú tak, akoby to bolo jediným zmyslom a cieľom života. Naháňajú do nej druhých - a to skazí pohodu chvíle a dobrý vzťah. Naháňajú do práce seba - a to potom nemajú čas na zamyslenie, na riešenie životných problémov.

Rahner má pravdu. Strážme si to, aby sa nám práca nestala ani horkou nútenou robotou, ani drogou k potlačeniu životných problémov.

I tak nám bude práca vždy všednou každodennou námahou. A len jej dobrovoľné prijatie a konanie - ako služba svojím a celému spoločenstvu - z nej môže urobiť čosi duchovného, dobrého.

I keď nenaplňuje svoje dni hrdinskými a veľkými činmi. Vždy platí, že malé je prísľubom veľkého a prítomná chvíľa zárodkom večnosti.

Kristovou milostí sa práce “konaná v Pánu” môže stáť cvičením trpezlivosti, pokory, skromnosti, vernosti, zmyslu pre zodpovednosť, ktorý je podobou lásky. A tieto cnosti sú zárodkom večnej slávy v Bohu, večného života.

Mali by sme si raz s trochou pozornosti popozerať i na ďalšie úkony, ktorými naplňujeme svoje všední dni - chôdzu, sedenie, pozeranie, smiech, jedlo, spánok. - Všade nájdeš záblesky zmyslu a slávy a krásy.

Trebárs ta chôdza.

Myslíme na ňu spravidla, až keď chodiť nemôžeme, keď sme nehybní, ochrnutí. Potom až potom vidíme, aký div, aký zázrak a aká milosť je schopnosť chôdze. Ako je to ohromné, že nie sme rastlina, upútaná na jedno miesto. Že môžeme ísť. Ísť inde, Ísť za nejakým cieľom. Ísť i za životným cieľom.

Všimnete si, že k podstate veľkých slávností patrí chôdza - sprievod, procesia.

Pripomíname si tak, že tu na zemi nemáme trvalého miesta, že sme na ceste, že musíme cieľ hľadať a ísť za ním.

Alebo si všimneme sedenie.

Aká pohoda, môcť sa pohodlne posadiť po únavnej ceste. Aká túžba je v  človeku, stáť sa usadlým, cítiť sa niekde doma, vedieť, že niekam patrím. O nebi hovorí Písmo: “A Pán ich posadí ku svojmu stolu (Lk 12,37).

Kto si vie sadnúť a svoju cestu, svoju prácu premyslieť, dorazí spravidla k cieľu lepšie, než ten, kto je v stálom, nervóznom pohybe. Áno, možnosť posadenia je veľká vec, vedie ku pokoju a k modlitbe.

I pri sedení môžem objaviť mnoho podivuhodného. Je to brána, ktorou objavujeme svet okolo seba. Oko človeka hovorí  niekedy výrečnejšie, než ústa: strach, smútok, hrdosť, súcit, dobrotu, zlosť, nelásku, pohrdenie, závisť, neúprimnosť. „Svetlom tvojho tela je tvoje oko” - hovorí Pán Ježíš (Mt 6,22). “Je-li tvoje oko správne, celé tvoje telo bude mať svetlo.”

Naozaj, koľko zaujímavého je vo všedných úkonoch, ktoré napĺňajú náš všedný deň. A to sme ani nehovorili o tej tajomnej a krásnej veci, ktorá napĺňa všetky chvíle našich dní - pokiaľ sa však nebránime a neuzavrieme - totiž o tom, čomu sa hovorí Božia milosť - o fluide Božej lásky, ktorá nás inšpiruje k vnímaniu krásy a pravdy k prejavom lásky, k prejavom života duchovného.

Túto Božiu milosť a lásku nájdeš len vtedy, keď sa naučíš zabúdať na seba a obracať sa v nezištnej láske k druhým. Keď sa vydáš na cestu, ktorej sa hovorí: duchovný život.

Či vás tato úvaha podnieti, aby ste sa trochu zamysleli nad tým, čím naplňujete a ako prežívate svoj všedný život, či sa začnete obzerať po svojom duchovnom živote potom sme tu dnes nesedeli nadarmo.

L. Simajchl




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.