Sof 3,14-18, Flp 4,4-7, Lk 3,10-18
Pýtajú sa deti rodičov, čo majú robiť?
Skôr nie, lebo rodičia by im dali niečo robiť, alebo niečo zakázali.
My dospelí si kladieme otázku: Čo mám robiť? Možno je to vo forme: Pre čo sa rozhodnúť?
Ak sme v ťažkej situácii tak sa aj poradíme.
Kedy ideme za niekým s otázkou? Musia byť splnené dve podmienky.
- Som v ťažkej situácii
- Ten za kým idem ma v mojich očiach autoritu a je múdry.
Ak prichádzali zástupy za Jánom Krstiteľom s otázkou: „Čo teda máme robiť?“, tak preto, že Ján bol pre nich vzorom a bol autoritou.
Boli v ťažkej situácii? Na prvý pohľad nie.
Poďme sa preto trochu venovať Jánovmu kázaniu. Hlásal: „Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie vytnú a hodia do ohňa“ (Lk 3,9). Ján svojich poslucháčov vôbec nešetrí. Nazýva ich dokonca hadím plemenom (por. Lk 3,7). Poslucháči sú zmätení, počujú o Božom súde a radi by mu unikli. Takto si Ján pripravil pôdu pre ďalšiu časť svojej kázne. Ľudia nevedia, čo majú robiť, a preto sa pýtajú: „Čo teda máme robiť?“ (Lk 3,10).
Súčasníci Jána Krstiteľa riešili existenčný problém – až nadčasový. Ako sa zachrániť pre večnosť, ako plniť vôľu Božiu. Ján Krstiteľ im dáva konkrétne rady. Oni už boli za prvým stupňom duchovného života. To je aký? Obrátenie sa k Bohu. Ján Krstiteľ už pracoval s ľudom na druhom stupni duchovného života – s tými ktorí sa už pýtajú: Čo máme robiť?
Ak si to prirovnáme k úvode spomínaným deťom, to dieťa sa pýta čo ma robiť, ak má rado rodičov a chce im pomôcť.
Na akom stupni sme my?
Najskôr sa opýtajme či ideme správnym smerom! Či sa radíme s Jánom Krstiteľom – obrazne povedané. Či sa pýtame kde ideme. Či sa nechávame životom len tak vliecť. Či žijeme dôstojne človeka – to znamená či sa vedome rozhodujem, alebo som iba vlečený, ťahaný davom, tradíciou, zvykom...
Ideme za Bohom. Možno sa musíme dostať na prvý stupeň náboženského života. Obrátiť sa. Možno zásadne. Márne ideme v nesprávnom vlaku dozadu. Je treba z tohto vlaku vystúpiť; ak sa ocitneme na zlej ceste, treba sa vrátiť – to je pokánie. Náprava života.
Poznáte príbeh z evanjelia ako Pán Ježiš uzdravil porazeného. Najskôr mu však povedal: „Odpúšťajú sa ti hriechy“. Farizeji sa pohoršovali: „Iba Boh môže odpúšťať hriechy“. A mali pravdu! Ak vás niekto urazí, vyrúbe vám les, urobí škodu na majetku alebo mene, iba vy mu môžete odpustiť. Nemôže však povedať inému: Odpusť mi ja som urobil to a to..., Musí prísť za vami, vám sa ospravedlniť, vám nahradiť škodu...
Hriech je urážka Boha – iba on môže odpúšťať. Preto, aby Pán Ježiš dokázal, že je Boh, povedal: Vstaň a vezmi si lôžko.
Teda Ježiš môže odpúšťať. Prečo môžu odpúšťať kňazi? Lebo ich Ježiš delegoval. Apoštolom povedal: „Komu hriechy odpustite, budú im odpustené, komu zadržíte budú zadržané.“ Preto nástupcovia apoštolov biskupi a kňazi odpúšťajú hriechy. Preto je tu svätá spoveď a tým možnosť urobiť prvý krok – ísť za Bohom, aby sme sa potom mohli pýtať: Čo máme robiť? A tak postúpiť do druhého stupňa duchovného života – vzťahu s Bohom.
Berme teda sv. spoveď ako dar na záchranu života, našej ľudskej dôstojnosti, nášho návratu do života – ľudského, rozumného.
Ako často si ľudia nachádzajú dôvody aby nešli na spoveď. Kto nechce dôvod si nájde!
Smiešne výhovorky:
Čakal som v rade a kňaz odišiel. – Iste neodišiel preto, že tam práve čakal!
Ja sa nebudem spovedať kňazovi ktorý... - Kňazi sme hriešni. Tu však nejde o človeka. Kňaz je tam delegovaný Kristom.
Kňaz sa ma spýtal, či mi musí niekto zomrieť, aby som šiel na spoveď. – Je to žiaľ často tak. Na spoveď niekto príde iba pri úmrtí blízkeho.
Kňaz sa ma opýtal na veci po ktorých mu nie je nič. - Ak sa niečo pýta, tak preto aby mohol odpustiť, alebo zadržať. Nie zo zvedavosti...
Počul som peknú myšlienku od farníčky: Snažím sa robiť dobre, lebo pán farár v detstve mi povedal, že nestačí iba sa iba vyspovedať, pomodliť niečo, ale aj niečo dobre urobiť...
A tu sme pri druhom stupni duchovného života. Po dobrej spovedi sa môžeme pýtať: Pane čo mám robiť? A potom robiť. Potom zažijeme úplne novú radosť. Asi takú o ktorej hovorí Sofoniáš v 1. čítaní a sv. Pavol v druhom.
Dlhá 15.12.2024
Pozrite tiež: